Plukovník delostrelectva Emil PRÁT
Narodil sa 19. 7. 1889 v Hodoníne. Tam aj vychodil obecnú školu a zemskú nižšiu reálku (1900–1904). V rakúskom Traiskirchene potom delostreleckú kadetnú školu (1904 – 1908). Počas prvej svetovej vojny bojoval ako dôstojník z povolania najskôr na ruskom bojisku, kde bol aj ťažko ranený. Do polovice apríla 1917 potom pôsobil vo Viedni ako materiálny dôstojník vyzbrojovacieho oddelenia. Odtiaľ bol prevelený na taliansky front, kde pôsobil postupne ako veliteľ batérie a od júna 1917 ako veliteľ doplňovacieho oddelenia koní pre horské delostrelectvo 5. armády. K 1. 11. 1917 bol kapitánom delostrelectva. Počas vojnového stretu s Maďarskom v r. 1919 vystriedal niekoľko nižších veliteľských funkcií, kým nedosiahol funkciu veliteľa divízneho delostrelectva. V čs. brannej moci v medzivojnovom období zastával rad nižších funkcií zväčša v rámci posádok na Slovensku. Po celý čas prehlboval svoju teoretickú a praktickú prípravu v rámci rôznych voj. kurzov.
Po sformovaní slovenskej armády bol v máji 1939 povolaný do vojenskej služby ako zástupca veliteľa delostrelectva Hlavného vojenského veliteľstva. V čase poľskej vojny pôsobil na Hlavnom veliteľstve slovenskej poľnej armády. Od 15. 1. 1940 bol v hodnosti plukovníka delostrelectva (povýšený k 1. 1. 1940 a neskôr prevedený do stavovskej skupiny dôstojníkov remontníctva) ustanovený za prednostu remontnej služby MNO v Bratislave, po reorganizácii od 1. 10. 1940 prednosta evidencie koní a remontníctva Vojenskej správy MNO. Do odboja sa zapojil niekedy v priebehu roka 1943.
Po vypuknutí povstania pôsobil ako pridelený dôstojník v skupine stotníka A. Weinholda na Hornej Nitre. Po reorganizácii 1. čs. armády bol nakrátko (10. – 12. 9. 1944) ustanovený za veliteľa delostrelectva IV. taktickej skupiny, následne prevzal post prednostu doplňovacej správy koní veliteľstva povstaleckej armády. Bol jej služobne i vekovo najstarším dôstojníkom. Po vojne bol prijatý do čs. armády. Pôsobil ako zástupcu veliteľa delostrelectva veliteľstva Vojenskej oblasti 4 v Bratislave, avšak po krátkej dovolenke bol 1. 4. 1946 preložený do výslužby. V občianskom živote pracoval ako úradník bratislavskej Mototechny. Zomrel 1. 3. 1971 v Bratislave.
Text: Mgr. Alexej Maskalík, PhD., VHÚ – OVHV
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 202-203. ISBN 978-80-89523-20-7.
