Plukovník letectva Július Trnka
Občianske vzdelanie zavŕšil absolvovaním štyroch semestrov na VŠT v Prahe, odbor architektúra a pozemné staviteľstvo. Jeho dozaista úspešná vojenská kariéra sa začala 1. 10. 1932, keď voj. J. Trnku prezentovali na vykonanie prezenčnej služby v rámci lučeneckého pešieho pluku 25. Týmto dňom mu priznali aj status frekventanta. Počas výkonu prezenčnej služby absolvoval Školu pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe v Košiciach. Po jej absolvovaní mu priznali postavenie absolventa. Až do nástupu na Vojenskú akadémiu v Hraniciach vykonával službu v rámci materského pluku v Lučenci. Počas nej ho povýšili na desiatnika ašpiranta a čatára ašpiranta. Vojenskú akadémiu v Hraniciach, ktorá od roku 1922 pripravovala pre čs. brannú moc dôstojníkov z povolania všetkých druhov zbraní, úspešne absolvoval v rokoch 1933 – 1935. Začiatkom júla 1935 J. Trnku, už ako poručíka letectva, premiestnili k leteckému pluku 3 gen. letca Milana Rastislava Štefánika v Piešťanoch, jedinému leteckému pluku čs. letectva dislokovaného na území Slovenska. Mladého pilota letca J. Trnku zaradili k stíhacej letke 37 vo Vajnoroch. Krátko po nástupe k pluku ho odoslali do 6-mesačného aplikačného kurzu pre dôstojníkov letectva v Prostějove. Od 27. 6. 1936, po jeho absolvovaní, ďalej plnil úlohy vojenského pilota v rámci stíhacej letky 37 materského leteckého pluku.
Letecká zručnosť
Od 28. 7. 1937 por. let. J. Trnku ako prideleného dôstojníka letky 37 premiestnili do Vojenského technického a leteckého ústavu v Letňanoch, s určením za skúšobného pilota, čím ocenili nielen jeho leteckú zručnosť, ale aj technické vedomosti. V tomto období už disponoval aj kvalifikáciou pozorovateľa letca a nočného pilota letca. Od 30. 10. 1938, v čase brannej pohotovosti štátu, J. Trnku pridelili k letke 39 leteckého pluku 3 v Piešťanoch. Od 10. 1. 1939 opätovne pôsobil v skúšobnej skupine Vojenského technického a leteckého ústavu v Letňanoch. Vzhľadom na rozpad Česko-slovenskej republiky a vznik Slovenského štátu a Protektorátu Čechy a Morava tam zotrval len do 19. 3. 1939, keď ho ako dôstojníka slovenskej národnosti odoslali na Slovensko.Dňa 20. 3. 1939, po príchode na Slovensko, sa J. Trnka stal nielen občanom mladého slovenského štátu, ale aj príslušníkom rodiacej sa slovenskej brannej moci. Podľa dochovaných dobových záznamov ho dňom návratu do vlasti pridelili k cvičnej letke leteckého pluku v Piešťanoch a zároveň zaradili na funkciu jej veliteľa. O niekoľko dní neskôr, 1. 4. 1939, J. Trnku povýšili na nadporučíka letectva. Od 31. 7. 1940 do 31. 12. 1943 pôsobil vo funkcii veliteľa Leteckej školy, ktorá bola najskôr umiestnená v Piešťanoch, potom v Trenčianskych Biskupiciach (od 1. 10. 1940) a nakoniec v Banskej Bystrici (od 16. 8. 1943). Po vytvorení Študijného ústavu vzdušných zbraní sa stal aj jeho veliteľom, a to popri výkone predchádzajúcej funkcie. J. Trnku v období výkonu funkcie veliteľa Leteckej školy povýšili na stotníka letectva (1. 7. 1940) a na majora letectva (1. 7. 1941). Okrem plnenia veliteľských povinností, ktoré mu vyplývali z funkcie veliteľa Leteckej školy, sa naďalej venoval lietaniu na rôznych typoch lietadiel, ktoré tvorili letecký park vtedajšieho slovenského letectva. Preto nie je žiadnym prekvapením, že J. Trnka využil možnosť a v období od 25. 2. 1942 do 3. 7. 1942 sa zúčastnil výcviku na nemeckých stíhacích lietadlách Bf 109 v dánskom Gróve, ktoré patrili vo svojej kategórii medzi najlepšie bojové lietadlá tých čias. Vzhľadom na letecké majstrovstvo absolvoval výcvik s výborným hodnotením.
Po návrate z Dánska sa ďalej venoval výchove a výcviku nových pilotov, ako aj akrobatickému lietaniu. V roku 1944 došlo k ďalšej podstatnej zmene v jeho profesionálnom živote.
Vzhľadom na vojenské a osobné kvality ho vybrali na zahraničné štúdium na Vysokej vojennej škole v Bukurešti, ktorej I. ročník absolvoval v období od 1. 1. 1944 do 31. 5. 1944. V čase neprítomnosti funkciu veliteľa Leteckej školy dočasne vykonával mjr. let. O. Ďumbala, legendárny veliteľ letky 13, ktorá sa osvedčila v bojoch proti sovietskemu letectvu v rokoch 1942 – 1943. Dňa 31. 5. 1944, po návrate z Rumunska, J. Trnku premiestnili na Veliteľstvo vzdušných zbraní v Trenčíne. O dva mesiace neskôr ho určili za veliteľa skupiny vzdušných zbraní pri Armádnom veliteľstve. V tejto funkcii zotrval až do konca augusta 1944, keď preletel na stranu Červenej armády so zámerom zabezpečiť bezpečný prelet 26 lietadiel skupiny vzdušných zbraní a zároveň dohovoriť súčinnosť so sovietskymi jednotkami. V kabíne lietadla Storch odletel z letiska Išla aj s plk. gšt. V. Talským, náčelníkom štábu Východoslovenskej armády. Šťastne pristáli v priestore Zoločev. Po jeho prelete na stranu Sovietov Trnku prijali do čs. zahraničnej armády a zaradili do náhradného telesa 1. čs. zmiešanej leteckej divízie v ZSSR. Od 1. 9. 1944 do 15. 12. 1944 zastával funkciu veliteľa výcvikového strediska čs. letcov v ZSSR. 15. 12. 1944, napriek zákulisným hrám niektorých príslušníkov letectva, ktorí poukazovali na jeho mimoriadne aktívnu službu v slovenskej armáde, J. Trnku vymenovali za zástupcu veliteľa 1. čs. zmiešanej leteckej divízie v ZSSR. Lenže už 5. 1. 1945 ho z tejto funkcie odvolali a odoslali na Veliteľstvo 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, kde v období od 10. 1. 1945 až do 25. 6. 1945 zastával funkciu leteckého dôstojníka.
Povojnové roky
J. Trnku po skončení vojny prijali do čs. armády. Jeho prvou funkciou v povojnovej čs. armáde bola funkcia náčelníka štábu veliteľstva leteckej oblasti 4, ktorú vykonával do 28. 10. 1945. V tento deň ho už ako pplk. let. ustanovili za veliteľa leteckého tyla 4. oblasti. V tomto funkčnom zaradení zotrval až do konca júla 1947, keď ho ustanovili za veliteľa III. Leteckého leteckého okruhu v Bratislave. Tragické februárové udalosti roku 1948 nemali na Trnkovu vojenskú službu spočiatku nijaký negatívny vplyv. Naopak, 1. 10. 1948 ho povýšili na plk. let. a zároveň poverili dočasným velením 4. leteckej divízie („4. ld“). O tri týždne neskôr zmenili jeho poverenie na ustanovenie za dočasného veliteľa 4. ld a dňom 22. 11. 1948 ho ustanovili za veliteľa 4. ld. Dňa 1. 4. 1949 ho opätovne premiestnili k veliteľstvu III. let. okruhu. V období od 15. 9. 1949 do 15. 6. 1950 absolvoval IV. turnus kurzu NVA pražského VVU. Po ukončení štúdia J. Trnku najskôr poverili velením 3. ld v Brne, od 29. 7. 1950 ho ustanovili za veliteľa tejto divízie. Dňa 2. 7. 1951, podľa iných prameňov až 30. 7. 1951, odovzdal velenie divízie svojmu nástupcovi. Dôvodom na jeho odvolanie z funkcie nebol neuspokojivý výkon služby, ale diskriminačné opatrenia vládnuceho režimu proti bývalým príslušníkom slovenskej armády, ktorý plánoval postupnú „očistu“ novej ľudovodemokratickej armády aj od týchto „nespoľahlivých“ elementov, tak ako to bolo v prípade „západných“ letcov. Potom až do prepustenia do zálohy k 30. 9. 1958 pôsobil vo veliteľsko-štábnych štruktúrach leteckých technických divízií čs. vojenského letectva.V civile najskôr pracoval na výstavbe bratislavského letiska, neskôr sa zamestnal vo vtedajšej čs. televízii v Bratislave, kde pracoval vo vnútornom odbore, potom na odbore investícií. J. Trnku rehabilitovali v roku 1992 v hodnosti plukovníka letectva vo výslužbe. Dvadsaťšesťročnú vojenskú službu Trnku ocenili mnohými radmi a medailami. Na ilustráciu možno spomenúť: nemecký Das Verdienstkreuz des Ordens vom Deutschen Adler, chorvátsky Red Krune Kralja Zvonimira II. stupnja s mačevima, rumunský Ordinul Steaua Romaniei cu spade gradul de ,,Officer“ cu panglica de „Virtutea Militara“, slovenský vojenný víťazný kríž IV. triedy bez mečov, čs. vojnový kríž 1939, čs. Rad SNP I. triedy, čs. medaila Za chrabrosť pred nepriateľom, čs. voj. medaila Za zásluhy I. stupňa, čs. pamätná medaila so štítkom ZSSR a iné rady a medaily.
Zomrel 24. 6. 1989 v Bratislave.
Text: pplk. v zál. PhDr. Peter ŠUMICHRAST, PhD.
Foto: VHA Bratislava
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 2 /2012
