Plukovník letectva Mikuláš GULJANIČ
M. Guljaniča odviedli do Čs. armády 2. 4. 1928 v Chuste. Takmer štvrťstoročnú vojenskú služba sa uňho začala 1. 10. 1928, keď ho odviedli na prezenčnú službu v delostreleckom pluku 12 v Užhorode. Odtiaľ ho odvelili do Školy na výchovu dôstojníkov ľahkého delostrelectva v zálohe v Košiciach. Po jej absolvovaní a návrate k materskému útvaru si podal prihlášku do Vojenskej akadémie (VA) v Hraniciach na Morave.
Štúdium zavŕšil 31. 7. 1932, keď ho vyradili ako por. del. a zaradili do delostreleckého pluku 103 v Terezine. Ako príslušník tohto útvaru absolvoval od 2. 10. 1933 až 27. 7. 1934 aplikačný kurz v Olomouci. Krátko po návrate ho 30. 9.1934 premiestnili k delostreleckému oddielu 83 v Šamoríne. Ako jeho príslušník absolvoval od 4. 3. 1935 do 6. 4. 1935 protilietadlový kurz.
Od diel k lietadlám
Na základe vlastnej žiadosti ho 1. 8. 1935 zaradili do kurzu pre leteckých pozorovateľov vo Vojenskom leteckom učilišti v Olomouci. Kurz ukončil 31. 10. 1935. Nasledujúceho dňa ho premiestnili k leteckému pluku 3 Generála letca M. R. Štefánika, kde v rámci vajnorskej letky 15 slúžil ako letecký pozorovateľ delostrelectva. O rok neskôr ho ako npor. del. (1. 10. 1936) vymenovali za poľného pozorovateľa delostrelectva.Svoj prestup k letectvu zavŕšil v posledný deň roku 1936, keď ho preložili do skupiny dôstojníkov letectva. Zároveň ho v ten deň premiestnili k letke 15 leteckého pluku 3, s určením za nižšieho dôstojníka letky. Dňom 1. 11. 1936 ho vymenovali za poľného leteckého pozorovateľa delostrelectva a 1. 7. 1937 aj za letca ustanoveného na lietanie v noci. Aj s letkou sa 25. 11. 1937 premiestnil do Žiliny. Tu zotrval až do 25. 4. 1938, keď ho dočasne premiestnili k MV ČSR, s určením za leteckého pozorovateľa Četníckej leteckej hliadky v Hradci Králové. Počas septembrovej mobilizácie slúžil v letke 4 leteckého pluku 1 T. G. Masaryka. Potom plnil služobné úlohy na území Podkarpatskej Rusi, kde ho zastihol rozpad ČSR.
Do slovenskej armády vstúpil 15. 3. 1939 v Spišskej Novej Vsi. Už 23. 3. 1939 sa ako letec zapojil do bojov v Malej vojne. Po reorganizácii letectva sa dňom 15. 5. 1939 stal veliteľom letky 9 v Nitre (od 1. 1. 1940 letka 3). V tejto funkcii bol do konca mája 1940, keď ho už ako stotníka let. premiestnili k letke 1 a ustanovili za veliteľa I. perute. Dňa 30. 9. 1940 ho premiestnili k Veliteľstvu vzdušných zbraní v Bratislave, kde bol do 31. 1. 1941, keď ho opäť premiestnili k leteckému pluku a o deň neskôr ustanovili za veliteľa leteckej roty v Piešťanoch. Počas výkonu funkcie ho zaradili do pilotného výcviku a 1. 7. 1941 vymenovali za pilota letca. Od 9. 8. 1941 do 3. 11. 1941 okrem funkcie veliteľa leteckej roty zastával aj funkciu I. pobočníka veliteľa pluku.
Z Povstania do ZSSR
Prvého februára 1942 M. Guljaniča ustanovili za dočasného veliteľa I. perute. V súvislosti s vytvorením vyššej leteckej jednotky pri Zaisťovacej divízii vzišla potreba obsadiť funkciu zástupcu veliteľa Skupiny vzdušných zbraní pri tejto divízii (SVZ pri ZD). Ako vhodného kandidáta vybrali M. Guljaniča, ktorého dňom 14. 8. 1942 odoslali do Žitomíra s určením za zástupcu mjr. gšt. A. Ďurčanského. Funkciu vykonával len do 29. 10. 1942, keď ju odovzdal pplk. let. J. Ďuranovi. V ten istý deň prevzal velenie letky 11 v poli, ktorej velil až do 30. 4. 1943. Po návrate na Slovensko opäť velil leteckej rote (od 1. 6. 1943 technická letka). Dňa 1. 7. 1943 ho vymenovali za poľného pilota. Dňom 7. 8. ho už ako mjr. let. ustanovili za veliteľa 1. perute v Spišskej Novej Vsi, odkiaľ ho 31. 1. premiestnili k letke 2.M. Guljanič sa zúčastnil na prípravách SNP, ale osobne sa bojov už nezúčastnil, pretože 2 dni po jeho vyhlásení odletel do ZSSR, kde sa prihlásil do čs. armády. Od 10. 10. 1944 ho zaradili k čs. vojenskej jednotke v ZSSR a pridelili k 1. čs. stíhaciemu leteckému pluku. V jeho rámci ho dňom 28. 10. 1944 ustanovili za náčelníka štábu a o 2 dni neskôr za veliteľa formujúceho sa čs. bitevného leteckého pluku. S plukom sa zúčastnil bojov o Moravskú bránu (14. 4. 1945 – 2. 5. 1945). Zatiaľ ho na Slovensku v neprítomností degradovali na strelníka v zálohe.
Po vojne krátko velil svojmu „frontovému“ leteckému pluku. Dňom 1. 10. 1945 však nastúpil do Leteckej vojenskej akadémie, kde pôsobil v pedagogických aj veliteľských funkciách. Vo vojenskej službe zotrval do 1. 7. 1952, keď ho ako pplk. let. (1. 3. 1946) preložili do zálohy. „Skrytým" dôvodom jeho prepustenia bola „očista“ armády od gážistov bývalej slovenskej armády. V občianskom živote najskôr pracoval v poľnohospodárstve, potom ako turistický sprievodca.
Zomrel 22. 6. 1992 v Prahe.
Text: pplk. v zál. PhDr. Peter Šumichrast, PhD., VHÚ Bratislava
Foto: VHA Bratislava
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č.9/2012
