Plukovník vo výslužbe Július FLEŠKO

Po vzniku Slovenského štátu bol prevzatý do slovenskej armády. 15. 5. 1939 ustanovený do funkcie veliteľa 9. batérie delostreleckého pluku 2 v Brezne. Dňa 1. 1. 1940 bol povýšený do hodnosti nadporučíka delostrelectva. 31. 1. 1940 bol premiestnený k 7. batérii delostreleckého pluku 2 do Ružomberka. Dňa 15. 7. 1940 bol ustanovený do funkcie 1. plukovného pobočníka. 31. 9. 1940 bol premiestnený k delostreleckému pluku 1 do Topoľčian, kde krátko zastával funkciu 1. dôstojníka náhradného oddielu. Už 8. 11. 1940 bol ustanovený do funkcie veliteľa horskej kanónovej batérie v rámci pešieho pluku 3 a posádkového veliteľa v Banskej Štiavnici. Dňa 27. 6. 1941 sa stal veliteľom cvičnej batérie delostreleckého pluku 1 v Topoľčanoch a 29. 9. 1941 veliteľom 1. cvičnej batérie delostreleckého pluku 11 v Žiline. Dňom 10. 10. 1942 odoslaný na východný front s delostreleckým plukom 11, z ktorého sa vrátil 30. 12. 1943 k delostreleckému pluku 1. Dňa 1. 1. 1943 bol povýšený do hodnosti stotníka delostrelectva. Po návrate z frontu bol ustanovený dňa 7. 2. 1944 do funkcie veliteľa výcvikovej skupiny I. v Topoľčanoch a neskôr 1. 4. 1944 premiestnený na Veliteľstvo pozemného vojska do Banskej Bystrice. Zúčastnil sa príprav Slovenského národného povstania a 29. 8. 1944 bol prevzatý do 1. čs. armády na Slovensku v hodnosti kapitána delostrelectva, veliteľa kombinovaného delostreleckého oddielu „Margareta“. Od 29. 10. do 2. 12. 1944 bol pridelený k 2. čs. samostatnej paradesantnej brigáde. Po prechode povstaleckej armády na partizánsky spôsob boja sa ukrýval pred Nemcami v priestore Lovinobaňa – Zvolen. Dňa 27. 3. 1945 sa prihlásil do čs. zahraničného vojska. Prezentovaný bol pri 1. čs. armádnom zbore v ZSSR. Od 1. 4. 1945 zastával funkciu spravodajského dôstojníka delostrelectva 3. čs. samostatnej brigády. Dňom 18. 5. 1945 bol ustanovený do funkcie veliteľa II/4 delostreleckého oddielu. Na tejto funkcii bol 23. 5. 1945 povýšený na štábneho kapitána delostrelectva. Dňom 1. 10. 1945 prevzal funkciu veliteľa delostreleckého oddielu 259 v obci Urmín (dnes Mojmírovce) pri Nitre. Po premiestnení do posádky Ružomberok prevzal 1. 8. 1946 funkciu veliteľa Školy na dôstojníkov protitankového delostrelectva v zálohe. Dňa 1. 10. 1946 bol povýšený do hodnosti majora delostrelectva. 30. 11. 1946 bol premiestnený k delostreleckému pluku 208 v Ružomberku. Dňa 4. 9. 1947 bol premiestnený do Školy na dôstojníkov poľného delostrelectva v Brezne, kde vykonával funkciu jej veliteľa. 29. 9. 1947 bol povolaný do streleckého kurzu delostrelectva v Delostreleckom učilišti (DU) Olomouc a nasledujúci rok 1. 6. 1948 bol z činnej služby prepustený do zálohy v hodnosti majora delostrelectva v zálohe. V r. 1956 bol povolaný na vojenské cvičenie, počas ktorého absolvoval 30-dňový zdokonaľovací kurz starších náčelníkov dôstojníkov delostrelectva v zálohe v DU Hranice a 26 dní zastával funkciu zástupcu veliteľa 6. ťažkého delostreleckého oddielu v Senici na Myjave.
Po prepustení z vojenskej služby pracoval až do roku 1973 v Pozemných stavbách n. p. Banská Bystrica, prevádzka Lučenec, keď odišiel na starobný dôchodok. Po roku 1990 bol rehabilitovaný v hodnosti plukovníka vo výslužbe.
Text: pplk. v. v. Dr. Imrich PURDEK, PhD., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 66. ISBN 978-80-89523-20-7.