Podplukovník delostrelectva Peter MARTYNOVIČ
Narodil sa 12. 7. 1893 vo Woli Chlipelskej (dnes Ukrajina). V rokoch 1905 – 1913 navštevoval vyššie gymnázium s maturitou v Sambore. Následne nastúpil na Právnickú fakultu na univerzite v Ľvove. V roku 1914 vstúpil do rakúsko-uhorskej armády. V rokoch 1915 – 1918 pôsobil ako veliteľ čaty a neskôr roty na talianskom fronte, kde bol povýšený na poručíka v zálohe (1. 1. 1916) a nadporučíka v zálohe (1. 5. 1918). Po skončení 1. svetovej vojny od novembra 1918 do augusta 1919 bojoval ako 1. dôstojník a veliteľ batérie v ukrajinskej armáde vo vojne proti Poľsku o východnú Halíč. Následne od konca októbra 1919 sa zúčastnil občianskej vojny v Rusku, kde bojoval proti boľševikom na Kryme ako veliteľ čaty a 1. dôstojník batérie. V apríli 1920 bol prijatý do čs. armády, kde slúžil pri delostrelectve v hodnosti nadporučíka v zálohe. V roku 1922 obdržal čs. štátne občianstvo a stal sa gážistom z povolania v hodnosti nadporučíka. Slúžil ako veliteľ batérie. V roku 1925 bol povýšený na kapitána a v roku 1928 na štábneho kapitána (od roku 1934 škpt. del.).
Po vzniku Slovenského štátu vstúpil do slovenskej armády. Po jej reorganizácii v máji 1939 bol premiestnený k delostreleckému pluku 2 v Banskej Bystrici (neskôr Ružomberku) a povýšený na majora delostrelectva. Vykonával funkciu veliteľa delostreleckého oddielu v Banskej Štiavnici a neskôr v Ružomberku. V júli 1940 sa stal prednostom 4. oddelenia (koordinácia služieb, ubytovací a dislokačný referát) na veliteľstve 2. divízie v Banskej Bystrici. Po reorganizácii armády v októbri 1940 bol prevelený k Veliteľstvu pozemného vojska v Banskej Bystrici, kde vykonával rôzne funkcie. Od júna do septembra 1941 bol prvýkrát na východnom fronte s veliteľstvom Armádnej skupiny. Druhýkrát sem odišiel v júli 1942 a s Rýchlou divíziou sa zúčastnil nemeckej letnej ofenzívy na južnom úseku frontu. Po dobití Rostova tu pôsobil ako veliteľ slovenskej posádky. 1. 1. 1943 bol povýšený na podplukovníka delostrelectva. Z frontu sa vrátil v marci 1943. 1. 1. 1944 bol preložený do výslužby. Krátko nato ho v marci 1944 opätovne povolali do prechodnej vojenskej služby počas brannej pohotovosti štátu. V októbri 1944 bol opäť preložený do zálohy. Po skončení vojny a obnovení ČSR bol v roku 1947 opätovne prezentovaný na vykonanie činnej vojenskej služby v pôvodnej hodnosti. Ako styčný dôstojník MNO a VO 4 pôsobil v Osídľovacom úrade v Bratislave, Čs. presídľovacej komisii v Budapešti a ako referent na umiestňovanie nemajetných presídlencov Slovákov na území ČSR. V auguste 1948 bol opätovne formálne preložený do výslužby, avšak ponechaný v prechodnej vojenskej službe do konca roku naďalej ako styčný dôstojník. Jeho ďalšie osudy nie sú známe. Dátum a miesto smrti sú tiež neznáme.
Text: PhDr. Igor Baka, PhD., VHÚ – OVHV
Foto: VÚA-VHA Praha
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 165. ISBN 978-80-89523-20-7.
