Podplukovník delostrelectva Vsevolod MILODANOVIČ
Narodil sa 18. 8. 1892 v Sankt-Peterburgu, Rusko. Po absolvovaní základnej školy študoval v rokoch 1906 – 1909 na stredoškolskom stupni Morského Korpusu v Sankt-Peterburgu a v r. 1909 – 1912 v tom istom meste absolvoval štúdium na Michajlovskej delostreleckej akadémii. V hodnosti podporučíka delostrelectva bol zaradený do 32. delostreleckej brigády. Od 6. 8. 1914 do 3. 4. 1918 bojoval na ruskom fronte ako veliteľ čaty, 1. dôstojník a veliteľ delostreleckej batérie. Od 7. 4. 1918 do 13. 12. 1920 bojoval v občianskej vojne v Rusku bez veliteľských funkcií proti boľševikom. Po emigrácii, od polovice mája 1921 do začiatku júna 1923, pracoval ako úradník na riaditeľstve štatistiky ministerstva sociálnej starostlivosti Juhoslávie v Belehrade a potom do konca januára 1924 ako geometer okružnej stavebnej sekcie ministerstva verejných prác Juhoslávie v Kosovskej Mitrovici. Už v r. 1921 požiadal čs. MNO o prijatie do činnej služby v čs. armáde. Prezident ČSR jeho žiadosti vyhovel dekrétom z 29. 12. 1923. Na výkon činnej vojenskej služby v čs. armáde nastúpil v hodnosti nadporučíka delostrelectva dňa 21. 2. 1924 v delostreleckom pluku 2 v Plzni. Na začiatku októbra 1926 bol premiestnený do delostreleckého oddielu 252 v Domažliciach. Dňa 2. 12. 1926 bol prijatý do počtu dôstojníkov z povolania a s účinnosťou od toho istého dňa povýšený do hodnosti kapitána delostrelectva. 30. 9. 1928 ho premiestnili do delostreleckého oddielu 260 v Banskej Štiavnici a 15. 1. 1938 do delostreleckého pluku 15 v Topoľčanoch. Od 1. 10. 1928 mal hodnosť štábneho kapitána delostrelectva a od 1. 1. 1937 hodnosť majora generálneho štábu. Počas služby v čs. armáde prešiel funkciami veliteľa čaty, pátrača delostreleckej batérie, 1. dôstojníka a veliteľa batérie, veliteľa poddôstojníckej školy, zástupcu veliteľa delostreleckého oddielu a veliteľa poddôstojníckej školy, 1. pobočníka veliteľa delostreleckého pluku a veliteľa náhradného delostreleckého oddielu.
Po vzniku Slovenského štátu pokračoval v činnej službe v slovenskej armáde. 30. 3. 1939 sa stal veliteľom delostreleckého pluku 15 v Topoľčanoch. 1. 5. 1939 bol premiestnený k delostreleckému pluku 4 v Spišskej Novej Vsi vo funkcii veliteľa II./4 delostreleckého oddielu. Počas ťaženia slovenskej armády proti Poľsku popri tejto funkcii vykonával aj funkciu veliteľa posádky v Spišskej Novej Vsi a Kežmarku. Od polovice novembra 1939 bol príslušníkom delostreleckého pluku 3 vo funkcii veliteľa delostreleckého oddielu v Čemernom. Dňom 15. 1. 1940 bol premiestnený do ružomberského delostreleckého pluku 2 a od začiatku októbra ustanovený do funkcie veliteľa II./2 delostreleckého oddielu. Po vstupe SR do vojny proti ZSSR s týmto delostreleckým oddielom odišiel 26. 6. 1941 do poľa, ale po reorganizácii slovenskej armádnej skupiny sa už 20. 8. 1941 vrátil späť na Slovensko a 23. septembra bol ustanovený do funkcie veliteľa delostreleckého pluku 2 v Ružomberku. Od 22. 11. 1941 opätovne velil II./2 delostreleckému oddielu, ktorý pôsobil ako odlúčený výcvikový v Prešove. Od 7. 5. 1942 zastupoval veliteľa delostreleckého pluku 2. Na východný front bol po druhýkrát odoslaný 1. 6. 1942 ako veliteľ II. oddielu 31 delostreleckého pluku. Po príchode delostreleckému pluku 31 k Rýchlej divízii sa od začiatku októbra 1942 do februára 1943 zúčastnil bojov Rýchlej divízie v predhorí Kaukazu. S účinnosťou od 1. 1. 1943 bol povýšený na podplukovníka delostrelectva. Po návrate na Slovensko ho od 22. 2. 1943 pridelili na Veliteľstvo divíznej oblasti 2 do Prešova a od 5. 4. 1943 bol ustanovený za veliteľa poľného I./41 delostreleckého pluku v Topoľčanoch, s ktorým 29. 6. 1943 opäť odišiel na východný front. Po príchode k Rýchlej divízii (od 1. 8. 1943 premenovaná na 1. pešiu divíziu) bol od 5. 7. 1943 zaradený do delostreleckého pluku 11 ako veliteľ III. delostreleckého oddielu, od júna 1944 velil pešiemu pluku 21. V júli 1944 bol menovaný za zástupcu veliteľa, následne za veliteľa tábora pre utečencov v Oremovom Laze. Do Slovenského národného povstania sa nezapojil. V decembri 1944 bol ustanovený do funkcie veliteľa delostreleckého oddielu Domobrany v Trnave. Pred postupujúcou sovietskou Červenou armádou sa dostal s ustupujúcimi jednotkami Domobrany za hranice Slovenska. Po skončení vojny zostal v zahraničí, emigroval do USA.
Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – Múzeum SNP
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 169-170. ISBN 978-80-89523-20-7.
