Podplukovník Ivan JOBÁK

Narodil sa 27. 2. 1911 v obci Holubinné, okr. Svaljava (Ukrajina). Po ukončení ľudovej školy v Holubinnom a meštianskej školy v Svaljave, v roku 1930 absolvoval Obchodnú akadémiu v Mukačeve. V rokoch 1930 – 1 936 bol pomocným učiteľom v ľudovej škole a na školskom inšpektoráte v Tačove. 1. 10. 1936 bol povolaný vykonávať vojenskú prezenčnú službu v ŠDPZ v Mukačeve ako voj. ašp., 1. 2. 1937 bol povýšený do hodnosti slob. ašp. a 1. 8. 1937 na des. ašp. 30. 9. 1937 premiestnený do Vojenskej akadémie Hranice nad Moravou, ktorú absolvoval 14. 8. 1938 ako por. pech. z povolania. Slúžil v pešom pluku 29 v Jindřichovom Hradci ako veliteľ čaty, počas mobilizácie ako veliteľ roty.

Po vzniku Slovenského štátu prišiel na Slovensko a 18. 3. 1939 bol vzatý do kmeňového počtu pešieho pluku 20 (neskôr prečíslovaný na peší pluk 18), kde do 30. 9. 1940 slúžil v 3., 2., 6. pomocnej a 5. rote, pri 2. a 6. rote zastával funkciu dočasného veliteľa. Medzitým 1. 8. 1940 povýšený do hodnosti npor. pech. 1. 10. 1940 ho premiestnili do pešieho pluku 6 (Michalovce) a včlenili do 7. roty do Trebišova, s ktorou 26. 6. 1941 odišiel do poľa. 29. 3. 1942 ochorel, 20. 4. 1942 sa vrátil z poľa a pridelili ho Posádkovému veliteľstvu Prešov. 1. 2. 1943 bol povýšený na stot. pech. 31. 8. 1943  – 8. 10. 1943 absolvoval plynový kurz,  8. 10. 1943 bol ustanovený za veliteľa práporu a posádky Bardejov. 3. 5. 1944 odišiel na východné Slovensko, kde vo vznikajúcej Východoslovenskej armáde bol 12. 5. 1944 ustanovený za veliteľa I/6 práporu v Medzilaborciach. 27. 8. 1944 v rámci protipartizánskych opatrení ho spolu s práporom presunuli do Vrútok na ochranu železničnej trate. Po príchode ho spolupracovníci Vojenského ústredia získali pre pripravované povstanie. 

Prápor Jobák bol od začiatku SNP súčasťou skupiny pplk. E. Perka, od 10. 9. 1944 V. taktickej skupiny a od 5. 9. 1944 mal zabezpečovať obranu Turca zo smeru od Kraľovian. Úlohou práporu bolo vybudovať obranu v Kraľovianskej tiesňave a zabrániť preniknutiu bojovej skupiny Schäfer na severné Považie a do dolného Turca z liptovského a oravského smeru. Prápor Jobák bol posilnený dvoma ľahkými tankmi, protitankovými kanónmi a protitankovými puškami. V jeho susedstve pri Hubovej mala byť nasadená skupina stot. D. Gondu. Prápor Jobák dlho neprišiel do styku s nepriateľom, ale tento čas veliteľ práporu nevyužil na budovanie odolnej obrany, pre ktorú mal ideálny terén a nezabezpečil ani náležitú bojovú disciplínu, ani vojenskú organizovanosť. 12. 9. 1944 bojová skupina Schäfer prerazila obranu skupiny Gonda na Hubovej a na druhý deň prevalcovala aj prápor Jobák, obsadila Kraľovany a zajala časť vojakov spolu s veliteľom práporu. Väčšia časť práporu ustúpila do Párnice a pridala sa k oravskej skupine mjr. gšt. D. Jamrišku. Jobák bol väznený v Ružomberku a  Bratislave. V novembri 1944 bol prepustený na slobodu, bez povolenia MNO odišiel do okolia Bardejova, kde vyčkal príchod frontu. 16. 2. 1945 bol zaradený do čs. brannej moci, 17. 2. 1945 ako kpt. pech. bol premiestnený do 4. čs. brigády, kde sa ako veliteľ, neskôr zástupca veliteľa práporu, zúčastnil oslobodzovacích bojov až do konca vojny.14. 5. 1945 bol povýšený na škpt. pech. 15. 9. 1945 ho začlenini do kmeňového počtu vojenského útvaru 2117 v Komárne, kde bol veliteľom práporu, odkiaľ bol 30. 9. 1945 premiestený k VÚ 4644, 3. 11. 1945 určený za náčelníka štábu motorizovaného práporu 17 v Trenčíne. 6. 2. 1947 povýšený na mjr. pech. s účinnosťou od 1. 10. 1946. Od 15. 6. 1948 okruhovým inšpektorom BV pre okrsok Trenčín so sídlom v Trenčíne. Od 15. 1. 1949 až do 1. 9. 1950 postupne veliteľom náhradného telesa pešieho práporu 45 Dolný Kubín, veliteľ práporu SNB Dolný Kubín, potom náčelník štábu pešieho pluku 7 Nitra, bol frekventantom kurzu veliteľov oddielov v Miloviciach. V rokoch 1950 – 1952 v štábnych funkciách v 9. pešej divízie v Trnave, v rokoch 1952 – 1958 starším učiteľom v Spojovacom učilišti v Novom Meste nad Váhom. Medzitým bol 9. 1. 1954 povýšený do hodnosti pplk. 31. 10. 1958 a preložený do zálohy. V rokoch 1958 – 1964 pôsobil v rôznych administratívnych funkciách v podnikoch, zariadeniach a OVS v Prievidzi, od augusta 1964 vedúci učňovského strediska pri PR ZDROJ Prievidza, po októbri 1969 na plnom invalidnom dôchodku. Zomrel 19. 4. 1974 v Prievidzi.

Text: PhDr. František CSÉFALVAY, CSc., VHÚ – OVHV 
Foto: VHÚ – VHA

Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 108-109. ISBN 978-80-89523-20-7.