Podplukovník pechoty Eduard KOŠKA
Narodil sa 6. 9. 1906 v Štrbe, dnes okres Poprad. Študoval na Učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi, ktoré ukončil maturite v roku 1925. V nasledujúci rok bol odvedený k pešiemu pluku 37 v Levoči. Počas prezenčnej služby absolvoval Školu pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe v Košiciach. V apríli 1928 bol v hodnosti čatára ašpiranta preložený do zálohy. V rokoch 1929 – 1930 navštevoval Kurz dôstojníkov v zálohe v Trenčíne. Počas štúdia bol povýšený na podporučíka v zálohe. V roku 1933 získal hodnosť poručíka pechoty v zálohe. Nasledujúcich sedem rokov bol učiteľom na evanjelickej ľudovej škole v Lišove (okr. Krupina). Počas mobilizácie v roku 1938 zastával funkciu veliteľa guľometnej čaty v pešom pluku 37. Počas ozbrojeného konfliktu s Maďarskom v marci 1939 sa zúčastnil obrany hraníc pri Krupine s peším plukom 26 ako veliteľ guľometnej roty. O dva mesiace vstúpil do zboru dôstojníkov pechoty z povolania. Už ako vojenský gážista bol premiestnený k pešiemu pluku 3 v Krupine a včlenený do 7. roty. V septembri 1939 sa zúčastnil ťaženia proti Poľsku ako veliteľ pešej roty v pešom pluku 3. V novembri 1939 bol opäť premiestnený, tentoraz k pešiemu pluku 7 v Žiline. Na nadporučíka pechoty ho povýšili už v pešom pluku 2. V roku 1940 sa stal veliteľom pohraničnej roty v oblasti hraničného priechodu Makov. Počas tohto obdobia napomáhal v prechode hraníc občanom českej a poľskej národnosti, ktorí sa plánovali zapojiť do zahraničného odboja. O rok nato bol premiestnený do Trenčína, kde sa stal pobočníkom veliteľa 2. práporu mjr. pech. V. Šupáka. V tejto funkcii odišiel v júni 1941 do poľa k Rýchlej divízii. Z poľa sa vrátil v apríli 1942 ako už v hodnosti stotník pechoty a bol ustanovený do ďalších funkcií: pobočník veliteľa vojskovej jednotky, mobilizačný referent a obranný referent motorizovaného pešieho pluku 20. Dňa 18. 6. 1943 odišiel opäť do poľa, tentoraz k Zaisťovacej divízii, kde bol pobočníkom veliteľa pešieho pluku 101. Po reorganizovaní 2. pešej divízie na Technickú brigádu bol presunutý do Talianska. Počas pôsobenia v Taliansku sa zúčastnil stavby opevnení v priestoroch Cervia, Pico a Avezzana. V marci 1944 sa vrátil z poľa na Slovensko. O dva mesiace sa stal veliteľom náhradného práporu pešieho pluku 2 v Trenčíne. Keď v lete 1944 vrcholili prípravy na Slovenské národné povstanie, E. Koška sa ich nezúčastnil, nakoľko podľa rozkazu pplk. del. J. Zadžoru mal zabezpečiť obranu Trenčína. V deň vypuknutia Slovenského národného povstania však pplk. del. J. Zadžora opustil Trenčín, viac sa nevrátil a ďalšie rozkazy nevydal. Dňa 31. 8. 1944 obsadili Trenčín nemeckí vojaci a všetkých gážistov, vrátane E. Košku, zaistili. Po prepustení zo zaistenia v októbri 1944 sa vrátil k pešiemu pluku 2, aby vykonával funkcie veliteľa 1. práporu v hodnosti stotníka pechoty. V tomto období sa zapojil do ilegálnej činnosti. Bol členom ilegálneho národného výboru, podporoval partizánov, zhotovoval im potrebné falošné doklady a „brzdil“ vytváranie vojenských jednotiek, ktorých cieľom mala byť likvidácia partizánskych skupín. V januári 1945 bol z tejto činnosti obvinený, zatknutý nemeckým Gestapom a odtransportovaný do koncentračných táborov Mauthausen a Ebensee (Rakúsko). Domov sa vrátil po skončení vojny dňa 24. mája 1945. V júli 1945 opäť aktivoval do čs. armády a bol pridelený na miesto prednostu organizačnej skupiny veliteľstva VII. armádneho zboru v Trenčíne, kde sa po povýšení na štábneho kapitána stal prednostom 4. oddelenia. V polovici júna 1946 bol premiestnený do Prahy na MNO k HŠ veliteľstva pechoty na osobitné oddelenie povyšovacieho referátu pre dôstojníkov slovenskej národnosti. Tu zotrval tri roky a v novej hodnosti podplukovník pechoty bol premiestnený v rámci MNO na X. odbor. Jeho ďalšie osudy nie sú známe.
Text: PhDr. Milena BALCOVÁ, VHÚ – VHA
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 125. ISBN 978-80-89523-20-7.
