Podplukovník pechoty Gustáv NEŠTIAK 

Narodil sa 16. 8. 1905 v obci Opoj, okres Trnava. Základnú a meštiansku školu navštevoval v r. 1910 – 1919,  1919 – 1923 absolvoval Učiteľský ústav v Lučenci. Učil v Biksarde a Dolnej Krupej.  Počas vojenskej prezenčnej služby 1. 10. 1925 – 28. 11. 1926  absolvoval Školu na výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe v Košiciach, ktorú ukončil s hodnosťou čatára ašpiranta. Potom učil v Dolnej Krupej, vo Veľkých Levároch, Zelenom Háji, Dolných Krškanoch, Imeli,  Hodoch a v Trnave. 1. 1. 1928 bol menovaný na podporučíka v zálohe. V rokoch 1929, 1931, 1935, 1937 vykonal cvičenia v zbrani. 1. 1. 1930 bol povýšený na poručíka v zálohe a 1. 1. 1936 na nadporučíka v zálohe.  V činnej službe v dôsledku mobilizácie sa prezentoval 24. 9. 1938 a slúžil v Regulačnej komisii v Leopoldove. Po Viedenskej arbitráži evakuoval železničné stanice v Nových Zámkoch, Leviciach, Šuranoch, Slovenskom Mederi (teraz Palárikovo) a Galante. 22. 11. 1938 bol demobilizovaný. Potom odišiel so svojou rodinou do Trnavy, kde napriek 16-ročnej praxi sa stal iba pomocným učiteľom.

V marci 1939 bol povolaný do armády Slovenského štátu na mimoriadne cvičenie. Najprv bol veliteľom roty v pešom pluku 23 v Trnave a 15. 8. 1939 bol aktivovaný a premiestnený k MNO. Slúžil ako pridelený dôstojník v službe vojnového priemyslu. 1. 8. 1940 povýšený na stotníka pechoty. 28. 2. 1943 – 7. 6. 1943 bol veliteľom roty v pešom pluku 101 v rámci Zaisťovacej divízie, potom až do SNP znovu bol prideleným dôstojníkom pre vojnový priemysel. V lete 1944 bola MNO-VS evakuovaná v Trenčianskych Tepliciach. Jej veliteľom bol plk. P. Kuna, ZV pplk. L. Šišovský. Na začiatku Povstania zavládla na MNO – VS bezradnosť, nerozhodnosť velenia, ale aj kolísavosť dôstojníkov. Po získaní informácií v Zemianskych Kostoľanoch od stot. A. Weinholda, vydal plk. P. Kuna telefonický rozkaz na presun do Banskej Bystrice, čo však jeho zástupca nesplnil, pretože medzitým dostal od pplk. gšt. J. Goliana rozkaz na obranu na mieste. 30. 8. 1944 si dôstojníci ešte chceli zaopatriť rodiny, a preto oddialiť presun aspoň o jeden deň. V ten deň večer plk. P. Kuna z Banskej Bystrice opätovne vydal rozkaz na presun do Banskej Bystrice. Táto nerozhodnosť sa ešte prehĺbila po rozhlasovom prejave gen. A. Malára, preto 31. 8. 1944 pplk. L. Šišovský, spolu so stot. pech. G. Neštiakom, odišli na MNO do Bratislavy, kde priamo od gen. I. tr. F. Čatloša získali informácie o situácii. Do Trenčianskych Teplíc sa vrátili 1. 9. 1944 večer, ale tam už boli pánmi situácie Nemci, preto v chaose, ktorý nastal, niektorí dôstojníci, aj G. Neštiak, odišli do Povstania.

Po zajatí stot. A. Weinholda, veliteľa skupiny Weinhold, pri Malých Uherciach od 9. 9. 1944 sa stal veliteľom skupiny, ktorá bránila Hornú Nitru. Po obrovských ľudských a materiálových stratách povstalcov pri Malých Uherciach, keď padlo asi 300 vojakov a 150 ich bolo zajatých, a za akútneho nedostatku síl na pokrytie širokého údolia Hornej Nitry, sa pokúsil organizovať obranu. V tom čase Veliteľstvo 1. čs. armády na Slovensku ešte plne nedocenilo význam Hornej Nitry a nepresunulo sem včas dostatok čerstvých posíl. Za danej situácie preto  obrancovia Hornej Nitry nedokázali čeliť nástupu SS-bojovej skupiny Schill. Po vzniku IV. TS Muráň, ktorej veliteľom sa 10. 9. 1944 stal pplk. jazd. J. Malár, bol G. Neštiak až do 12. 9. 1944 prvým pobočníkom veliteľa IV. TS. Po porážke Povstania bol zajatý, zo zajateckého tábora v Altenburgu sa vrátil v júni 1945. Hneď po návrate zo zajatia 7. 6. 1945 komisiou SNR na prijímanie vojenských gážistov do armády prijatý do čs. armády v hodnosti štábneho kapitána pechoty. 28. 10. 1945 povýšený na majora pechoty. V apríli 1946 so spätnou platnosťou k 28. 10. 1944 bol povýšený do hodnosti štábneho kapitána pechoty a 1. 10. 1946 na podplukovníka pechoty. Od augusta 1945 do júna 1950 bol prednostom služby vojnového priemyslu pri Vojenskej oblasti 4 v Bratislave. Od júla 1950 do februára 1951 bol profesorom na Zbrojnom vojenskom učilišti v Martine. 1. 3. 1951 po vynútenom podaní žiadosti preložený do zálohy. 18. augusta 1954 bol zatknutý a po 10 mesiacoch brutálnych vyšetrovaní v zmanipulovanom procese odsúdený na 19 rokov väzenia, ktoré si odpykával v jáchymovských baniach. V r. 1960 bol amnestovaný, po prepustení mohol vykonávať len manuálne práce. Koncom 60. rokov bol čiastočne a v r. 1991 úplne rehabilitovaný in memoriam. Zomrel 17. 12. 1984 v Bratislave.
   
Text: PhDr. František Cséfalvay, CSc., VHÚ – OVHV 
Foto: Múzeum SNP

Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 179-180. ISBN 978-80-89523-20-7.