Podplukovník pechoty Rudolf NOSKOVIČ
Narodil sa 12. júla 1903 v Švajnsbachu (dnes Modra). Ľudovú školu absolvoval vo svojej rodnej obci, reálne gymnázium vo Svätom Jure (1914 – 1918) a v Modre učiteľský ústav (1918 – 1922). Následne vykonával učiteľskú prax. V rokoch 1923 – 1925 navštevoval Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave. Po jej ukončení bol v auguste 1925 ako poručík pechoty prijatý za dôstojníka z povolania. V rokoch 1925 – 1926 absolvoval aplikačnú školu pre dôstojníkov pechoty v Pechotnom učilišti Milovice. Po jej skončení vykonával základné veliteľsko-štábne funkcie: veliteľ čaty v pešom pluku 26, od decembra 1928 veliteľ čaty hraničiarskeho práporu 7, od októbra 1930 veliteľ guľometnej čaty a plynový dôstojník hraničiarskeho práporu 7, od októbra 1934 veliteľ poddôstojníckej školy a vozatajský dôstojník hraničiarskeho práporu 20, od novembra 1936 veliteľ poddôstojníckej školy hraničiarskeho práporu 7, od apríla 1937 ako zbrojný a vozatajský, resp. plynový dôstojník pešieho pluku 41 a od apríla 1938 veliteľ 9. roty pešieho pluku 41. Medzitým absolvoval plynový kurz a kurz pre pechotných pozorovateľov, zbrojný kurz pre dôstojníkov pešieho vojska, pričom bol postupne povýšený na nadporučíka (1. 10. 1929), kapitána (1. 10. 1935) a štábneho kapitána pechoty (1. 4. 1938).
Po vzniku Slovenského štátu pokračoval v činnej službe v slovenskej brannej moci ako styčný dôstojník pri veliteľstve Freiwillige Schutzstaffel. V tomto období bola jeho hodnosť kapitán pechoty premenovaná na stotník pechoty. V polovici mája 1939 bol povýšený na majora pechoty. Dňom 1. októbra 1939 ustanovený za veliteľa práporu pešieho pluku 1. Už v januári 1940 bol ustanovený za veliteľa práporu pešieho pluku 2 a 1. novembra 1940 prevzal velenie práporu pešieho pluku 1. Ťaženia v ZSSR sa zúčastnil v rámci Zaisťovacej divízie ako veliteľ práporu pešieho pluku 101 a 102 (jún 1941 – máj 1942). 1. januára 1942 bol síce povýšený na podplukovníka pechoty, avšak vzhľadom na to, že sa v poli „neosvedčil“ (bol podozrivý z udržiavania spolupráce s miestnymi partizánmi), po návrate domov ho preložili zo skupiny dôstojníkov pechoty do skupiny dôstojníkov pracovného zboru. Premiestnený bol k pracovnému práporu 1 a určený za prideleného dôstojníka pre vedenie vojenského výcviku. Pred odchodom na východný front začiatkom leta 1944 ho opätovne previedli k stavovskej skupine dôstojníkov pechoty. Ako príslušník 1. technickej divízie v Rumunsku (jún – august 1944) bol poverený funkciou veliteľa pešieho pluku 21. Jednotka však bola po vypuknutí Slovenského národného povstania odzbrojená Nemcami. Pplk. pech. R. Noskovič bol zajatý a deportovaný cez Maďarsko a Rakúsko do Nemecka, kde zotrval v zajatí až do konca vojny.
Do vlasti sa vrátil až v júli 1945, avšak až do septembra 1945 bol internovaný. Do obnovenej čs. armády bol prijatý bez zverenia akejkoľvek funkcie. Po komunistickom prevrate bol v marci 1948 daný na dovolenku s čakaním a v novembri 1948 preradený do výslužby. V septembri 1950 mu bola odňatá vojenská hodnosť. V januári 1951 bol zaradený k Pomocnému technickému práporu 54. O jeho ďalších osudoch nie je nič známe.
Text: Mgr. Alexej Maskalík, PhD., VHÚ – OVHV
Foto: Múzeum SNP
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 183. ISBN 978-80-89523-20-7.
