Prilba pre dôstojníkov dragúnskych plukov c. a k. armády vzor 1850/1905
Prilba pre dôstojníkov dragúnskych plukov c. a k. armády vzor 1850/1905
Dragúni patrili medzi základné zložky jazdectva cisárskej a kráľovskej armády a tento fakt nezmenila ani rozsiahla reorganizácia vojska v roku 1868. V habsburskej monarchii, ako aj v armádach iných európskych mocností, sa začali formovať dragúnske jednotky v polovici 16. storočia ako akýsi prechodný stupeň medzi jazdectvom a pechotou. Presúvali sa síce na koňoch, avšak bojovali ako pešiaci. Od druhej polovice 18. storočia už pôsobili ako plnohodnotné jazdectvo vybavené kvalitnými, na boj vycvičenými koňmi a krátkymi karabínami. V priebehu 19. storočia však došlo k viacerým zmenám týkajúcim sa organizácie jazdectva. Postupne, predovšetkým v súvislosti s prehratou prusko-rakúskou vojnou, sa stierali rozdiely medzi ťažkým jazdectvom – kyrysníkmi, a ľahkým jazdectvom (hulánmi, dragúnmi). Podľa najvyššieho rozhodnutia panovníka z roku 1867 bolo 12 existujúcich kyrysníckych plukov preformovaných na dragúnske pluky. Až na malé detaily boli odstránené rozdiely v organizačnej štruktúre, vo výzbroji a výcviku jednotlivých druhov jazdectva a k určitým zmenám došlo aj vo výstroji príslušníkov jazdeckých plukov. V roku 1914 malo rakúsko-uhorské jazdectvo k dispozícii 15 dragúnskych plukov (nem. Dragonerregiment).
Základný výstroj dragúnov sa skladal zo svetlomodrého jednoradového kabátca s hladkými gombíkmi, červených rajtiek a vysokých jazdeckých topánok s ostrohami, salónnych modrosivých nohavíc s červenými paspulkami a tmavohnedým plášťom. Typickou súčasťou dragúnskeho výstroja bola ikonická dragúnska prilba pre dôstojníkov dragúnskych plukov c. a k. armády vzor 1850/1905 (nem. Helm für Offiziere der Dragoner Muster 1850/1905).
Opisovaná dragúnska pokrývka hlavy patrí k tzv. antikizujúcim prilbám (tzv. prilba s hrebeňom, nem. Helme mit Kamm). Skladá sa zo zvona s čelným a tylovým štítkom a vysokého hrebeňa, ktorý jej dodával antický vzhľad. Prilba je vysoká 25 cm, široká 20,5 cm a jej dĺžka je 24 cm. Kovový zvon prilby bol čierno lakovaný s pozlátenými mosadznými doplnkami, resp. kovaniami (znak, hrebeň, podbradník). Na zvone prilby je hrebeň z tenkého mosadzného plechu, po stranách ktorého je na zrnitom podklade reliéf leva bojujúceho s hadom (podľa niektorých interpretácií s drakom). Súboj leva s hadom by mohol odkazovať na súperenie či vojnu dvoch mocností. Na hada bolo nazerané ako na niečo zákerné a zlé; proti nemu stojí ako protiklad udatný lev, ktorý je pripravený hadovu hrozbu odvrátiť. Na hrebeni prilby, v jeho čelnej spodnej časti, v oblúku zobáka, nad korunou cisárskeho dvojhlavého orla je monogram panovníka Františka Jozefa I. (FJI). Dĺžka hrebeňa je 52 cm a jeho šírka v najširšej časti je 4,5 cm. Po stranách prilby bol upevnený ornament v tvare kvapky z úzkeho mosadzného pásu, ktorý končí hrotom v hornej časti pod hrebeňom. V spodnej časti tejto kvapky je pozlátená mosadzná disková rozeta vyplnená reliéfom hlavy leva. Dané rozety slúžili na upevnenie podbradníka, ktorý tvorili pozlátené mosadzné články retiazok šupín v tvare vavrínových listov s plodmi. Tieto šupiny boli osadené na koženom remienku s prackou, ktorý bol lemovaný čiernym zamatom. Spodný okraj prilby bol obrúbený mosadzným lemom. Vnútorná strana striešky prilby bola vpredu lakovaná nazeleno a vzadu načierno. Vnútrajšok vypĺňa svetlohnedé kožené potítko, ku ktorému je pomocou hnedej stuhy upevnená hodvábna hnedá podšívka. Na čele helmy bol umiestnený cisársky dvojhlavý orol z tenkého pozláteného mosadzného plechu, ktorý má na prsiach štít rozdelený na tri polia so symbolmi rodu Habsburgovcov, Rakúska a Lotrinska. Uprostred, v poli symbolu Rakúska, sú iniciály panovníka Františka Jozefa I. (FJI). Daný typ prilby sa v rakúsko-uhorskej armáde používal ešte na začiatku prvej svetovej vojny. Vtedy sa však ukázala nepraktickosť tejto tradičnej dragúnskej prilby, takže si ju jazdci po vypuknutí bojových akcií maskovali prekrytím plátenným šedým návlekom alebo premaľovávaním matnou šedou farbou.
Tento zbierkový predmet bol nadobudnutý do zbierok VHM – Mo Svidník v roku 1994 prevodom z VHÚ Praha.
Použitá literatúra:
VHM – Mo Svidník, Zbierka č. XIV – Výstrojný materiál, VM 1348 S, Rakúsko-uhorská prilba dragúnska dôstojnícka, katalogizačný záznam.
BENEŠ, Ctirad. Přílba – ochrana i ozdoba válečníka. Praha : Naše vojsko, 2003, 123 s. ISBN 80-206-0651-3.
DANGL, Vojtech. Pod zástavou cisára a kráľa. (Kapitoly z vojenských dejín Slovenska 1848 – 1914). Bratislava : HÚ SAV, 2009, 280 s. ISBN 978-80-970264-7-9.
Dragoner-Helm für Offiziere Muster 1905 [online]. Dorotheum [cit. 2024-04-05]. Dostupné z: https://www.dorotheum.com/de/l/2822383/
Helm Muster 1850 für österreichische Kürassier-, Dragoner- oder Chevaulegeroffiziere [online]. Dorotheum [cit. 2024-04-10]. Dostupné z: https://www.dorotheum.com/de/l/2439011/
KRAUS, Karel – MAYER, Petr – NEČAS, Jaroslav. Elegán na koni. Příslušníci dragounskeho pluku č. 14. In: Extra válka: 1. světová: Bitvy, zbraně, taktika a zákulisí Velké války C. & k. dragouni. Brno : Extra Publishing, 2017, č. 2, s. 8 – 11. ISSN 1805-7195.
KUTÍLKOVÁ, Dagmar. Vojenské odívání: od třicetileté války do počátku 20. stol. Praha : Nakl. Lidové noviny, 2008, 303 s. ISBN 978-80-7106-934-8.
MÜLLER, Heinrich – KUNTER, Fritz. Europäische Helme aus der Sammlung des Museums für Deutsche Geschichte. Berlin : Militärverlag der Deutschen Demokratischen Republik, 1971, 413 s.
RILIAK Dominik. Uniformy Rakousko-Uherského jezdectva mezi lety 1867 – 1915 v kontextu tvorby Alexandra Pocka. Bakalářská diplomová práce. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci, 2021, 74 s.
TESÁREK, Bohuslav. Dragouni v historickém vývoji vojenství [online]. Primaplana [cit. 2024-04-10]. Dostupné z: https://www.primaplana.cz/news/dragouni-v-historickem-vyvoji-vojenstvi/
Text/Foto: Mgr. Gabriel Blaško, VHÚ - VHM
