Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Reproduktor na pásoch

Aktualizované:
Pojazdné hlásne zariadenie ďalekého dosahu BÚRKA-III v expozícii VHM Piešťany
Pojazdné hlásne zariadenie ďalekého dosahu BÚRKA-III v expozícii VHM Piešťany

Pojazdné hlásne zariadenie ďalekého dosahu Búrka III. s evidenčným číslom 871-63-83 tvorí súčasť zbierkového fondu VHÚ – VHM Piešťany. Vozidlo bolo pôvodne vyrobené ako BVP-1 v roku 1987 v ZŤS Detva. V lete 1988 ho rekonštruovali vo Vojenskom opravárenskom závode 026 Šternberk na pojazdné hlásne zariadenie ďalekého dosahu Búrka III. Od roku 1989 do roku 1991 sa používalo ako ukážkové vozidlo.
 
Po roku 1993 vozidlo prebral útvar v Prešove, ktorý ho na jeseň 2000 odovzdal vojenskému útvaru 5728 Moldava nad Bodvou. Od roku 2009 je vo Vojenskom historickom múzeu Piešťany. Požiadavku na vývoj pojazdného hlásneho zariadenia ďalekého dosahu, ktoré svojím elektroakustickým vybavením malo umožňovať diaľkové ozvučovanie terénu na vzdialenosť 8 až 10 km, predložilo federálne ministerstvo obrany začiatkom apríla 1981.
 

Vývoj v Martine

Za riešiteľa úlohy vybrali Výskumno-vývojový ústav ZŤS Martin. Po určitých problémoch s podvozkom vyslobodzovacieho pásového vozidla bol nakoniec vybratý na zástavbu zariadenia podvozok BVP-1. Pri vývoji a výrobe prototypu Výskumno-vývojový ústav ZŤS Martin úzko spolupracoval s Opravárenským závodom 064 v Hradci Králové, ktorý riešil zosilňovaciu a modulačnú časť a s riešiteľom reproduktorovej súpravy, ktorým bola Tesla Praha a Tesla Valašské Meziříčí. Vývoj bol ukončený na jar 1985 výrobou jedného kusa prototypu, označeného ako Búrka III. 
 
V júni 1985 prototyp v priestore tankovej strelnice Sučany absolvoval podnikové skúšky. Pred podnikovými skúškami neboli laboratórne odskúšané agregáty ústrojenstva zdvíhania, otáčania a zaisťovania reproduktorovej sústavy. Boli potrebné niektoré úpravy. Vozidlo aj napriek tomu pri skúškach uspelo. Začiatkom júla 1985 prototyp po odstránení čiastkových konštrukčných porúch odovzdali Výskumnému a skúšobnému stredisku vo Vyškove na Morave na kontrolné skúšky. Počas nich sa vyskytlo niekoľko porúch na otočnom a zdvíhacom mechanizme, ktoré boli operatívne odstránené. Vozidlo počas skúšok splnilo všetky takticko-technické požiadavky na vývoj, okrem prekročenej hmotnosti a zmenšeného dojazdu.

Vyrobili len 15 kusov

Prototyp začiatkom septembra 1985 odovzdali Vojenskému útvaru 8038 Karlove Vary na vojskové skúšky. Tie sa uskutočnili vo Vojenskom výcvikovom priestore Doupov. V priebehu skúšok vozidlo Búrka III. použili v rámci plukovných taktických cvičení 20. motostreleckej a 1. tankovej divízie na operatívne informovanie vojenských jednotiek o aktuálnej situácií, ako aj na zvukové maskovanie a rôzne simulácie bojovej činnosti. Plavebné skúšky absolvovalo v polovici októbra 1985 v priestore Nučničky pri Terezíne. Požadovaná stabilita pri plavbe s vysunutým reproduktorom v najnižšom bode bola splnená. Počas skúšok vozidlo predviedli zástupcom Spojeného velenia armád Varšavskej zmluvy, ktorí mu venovali značnú pozornosť.
 
Po úspešnom dokončení vojskových skúšok rozhodlo Kolégium MNO o zavedení vozidla Búrka III. do výzbroje čs. armády. Koncom novembra 1985 bol prototyp po strednej oprave odovzdaný Opravárenskému podniku 026 Šternberk. Ten ako finálny výrobca v súčinnosti so ZŤS, n. p., Detva vyrobil v rokoch 1987 až 1988 spolu 15 kusov vozidiel. Výroba ďalších vozidiel po roku 1989 sa už neuskutočnila. Organizačne bolo 12 vozidiel zaradených do jednotiek vševojskových zväzkov a 3 vozidlá boli vyčlenené pre orgány špeciálnej propagandy. Pri delení federálnej armády prevzala 6 kusov hlásneho zariadenia Búrka III. do svojej výzbroje aj Armáda SR. V roku 2003 vozidlo z výzbroje OS SR vyradili. 

Základné technicko-taktické údaje

Hmotnosť 13 236 kg
Dĺžka 6,735 m
Šírka 2,940 m
Výška v transportnej polohe 1,930 m
Maximálna výška s vysunutým reproduktorom 4,800 m
Svetlá výška 0,370 m
Motor UTD-20
Výkon motora 220 kW
Maximálna rýchlosť – cesta 65 km.h-1
Priemerná rýchlosť v teréne 30 – 45km.h-1
Akčný rádius 500 km
Rýchlosť plavby vpred 7 km.h-1
Rýchlosť plavby vzad 2 km.h-1
7,62 mm guľomet PKT
Maximálny dostrel PKT 4 000 m
Palebný priemer nábojov pre PKT 2 000 ks
Rádiová stanica R-123M
Hovorové zariadenie R-124
Maximálny výkon audio súpravy 3 000 W
Osádka 5 osôb
 
Text: Peter Turza, VHM Piešťany
Foto: Miroslav Mihálik, VHM Piešťany
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 4/2013
 
Aktualizované:
Vypublikované:
Návrat na začiatok stránky