Monografia je analýzou výstavby, organizácie, personálneho obsadenia a pôsobenia represívneho aparátu Slovenskej republiky v období od porážky Nemecka a jeho spojencov pri Stalingrade v roku 1943 až do ukončenia vojny v Európe. Autor analyzuje funkcie, metodiky a praktické pôsobenie vlády, MNO, Ministerstvo vnútra a ich špecifické väzby na štátno-politické orgány (Kanceláriu prezidenta republiky, Snem, Štátnu radu, HSĽS, Úrad propagandy a ďalšie). Mapuje aj činnosť článkov na strednej úrovni riadenia a nižších exekutívnych zložiek (žandárstva, polície, Ústredne štátnej bezpečnosti, Hlinkovej gardy, Hlinkovej mládeže, Freiwillige Schutzstafflu, Hiematschutzu, justície, armády, Slovenskej pracovnej služby, zbyrokratizovaného administratívno-správneho aparátu). Približuje a hodnotí špecifické prejavy vnútornej krízy režimu, jeho rozkladu, nemeckého zasahovania, okupácie a nakoniec aj zániku prvej Slovenskej republiky. Rozoberá činnosť bezpečnostného a štátnobezpečnostného aparátu a jeho kompetenčné väzby so slovenskou armádou, Domobranou, resp. paramilitaristickými organizáciami vládnucej HSĽS a Deutsche Partei. Autor zaujíma v publikácii aj stanovisko k dezinterpretáciám charakteristiky politického systému a režimu prvej Slovenskej republiky 1939 – 1945 v odbornej a populárno-vedeckej tvorbe neoľudáckeho prúdu historiografie.
22.04.1679 - Asi 400 kurucov (protihabsburskí povstalci) prepadlo Banskú Štiavnicu. Mesto vyrabovali a podpálili.
22.04.1915 - Na západnom fronte počas spojeneckej ofenzívy v druhej bitke pri belgickom mestečku Ypres Nemci po prvýkrát použili plynový chlór („žltá smrť“).
22.04.2004 - Zomrel v Bratislave genmjr. Ing. Belo Kubica. (*7.10.1914 Osuské). Počas 2. sv. organizátor príprav ozbrojeného povstania na letisku Tri Duby, do 10.10.1944 jeho veliteľ. Od nov. 1944 príslušník 1. čs. zmiešanej let. divízie v ZSSR.