Monografia je analýzou výstavby, organizácie, personálneho obsadenia a pôsobenia represívneho aparátu Slovenskej republiky v období od porážky Nemecka a jeho spojencov pri Stalingrade v roku 1943 až do ukončenia vojny v Európe. Autor analyzuje funkcie, metodiky a praktické pôsobenie vlády, MNO, Ministerstvo vnútra a ich špecifické väzby na štátno-politické orgány (Kanceláriu prezidenta republiky, Snem, Štátnu radu, HSĽS, Úrad propagandy a ďalšie). Mapuje aj činnosť článkov na strednej úrovni riadenia a nižších exekutívnych zložiek (žandárstva, polície, Ústredne štátnej bezpečnosti, Hlinkovej gardy, Hlinkovej mládeže, Freiwillige Schutzstafflu, Hiematschutzu, justície, armády, Slovenskej pracovnej služby, zbyrokratizovaného administratívno-správneho aparátu). Približuje a hodnotí špecifické prejavy vnútornej krízy režimu, jeho rozkladu, nemeckého zasahovania, okupácie a nakoniec aj zániku prvej Slovenskej republiky. Rozoberá činnosť bezpečnostného a štátnobezpečnostného aparátu a jeho kompetenčné väzby so slovenskou armádou, Domobranou, resp. paramilitaristickými organizáciami vládnucej HSĽS a Deutsche Partei. Autor zaujíma v publikácii aj stanovisko k dezinterpretáciám charakteristiky politického systému a režimu prvej Slovenskej republiky 1939 – 1945 v odbornej a populárno-vedeckej tvorbe neoľudáckeho prúdu historiografie.
21.05.1458 - V bitke pri Blatnom Potoku zahynul najvýznamnejší veliteľ bratríckych vojsk na Slovensku Petr Aksamit.
21.05.1605 - Moravské Lieskové a Horné Srnie vyplienili kozáci v službách cisára Rudolfa II. Obyvateľstvo síce utieklo, ale dobytok kozáci odviedli.
21.05.1938 - ČSR vyhlásila čiastočnú mobilizáciu. Už od pol. 30. rokov budovala pri hraniciach s Nemeckom veľké opevnenia. Na základe falošného poplachu čs. a spojeneckých rozviedok bol povolaný jeden roč. záloh a vláda nariadila ostrahu hraníc.