Univerzálna vrtuľníková gondola GUV-8700 (9-A-669) s automatickým leteckým granátometom AP-30 (9-A-800)
Koncom 60. rokov 20. storočia začali práce na 30 mm automatickom pechotnom granátomete AGS-17 „Plamja“ (plameň). Podľa nariadenia SM č. 1044-381 z 26. decembra 1968 sa začalo k vyzbrojeniu sovietskych vrtuľníkov Mi-24 projektovanie leteckej verzie tohto pechotného granátometu, ktorý dostal označenie ako „Plamja-A“. Označoval sa aj ako AP-30 a neskôr, podľa indexu, ako 9-A-800. Stretnúť sa možno aj s označením 213P-A alebo AG-17A. Od pechotnej verzie sa odlišuje kratšou hlavňou, vyššou počiatočnou rýchlosťou, vyššou kadenciou a tým, že bol vybavený elektrickou spúšťou, ktorá pracovala pri napätí 27V. Menšie množstvo granátometov začali vyrábať koncom roku 1969, avšak veľkovýrobu sa podarilo spustiť až roku 1971. Do výzbroje bol zavedený začiatkom 70. rokov 20. storočia. K streľbe z leteckého granátometu sa používali tie isté náboje ako pri pechotnom variante: VOG-17, VOG-17A a VOG-17M s črepinovým granátom vybaveným nárazovým okamžitým hlavovým zapaľovačom polo-zaisteného typu s autodeštrukciou. Náboj mal krátku nábojnicu a strela sa skladala z pomerne sofistikovaného zapaľovača a 36 g výbušniny obtočenej 21 závitmi sekaného drôtu obaleného plechovým plášťom. Zapaľovač sa odisťoval vo vzdialenosti 10 – 30 m od hlavne a strela vybuchovala pri náraze, prípadne automatickou deštrukciou po 27 s letu. Hlaveň mala vývrt so šestnástimi drážkami. Balistická vzdialenosť streľby bola 1 700 metrov.
Granátomet sa ukázal ako výrazne efektívny prostriedok pri boji proti živej sile do 800 m. Po výbuchu granátu črepiny vytvorili hustý vejár, ktorý „vykosil aj trávu“ v okruhu do 7 metrov od miesta výbuchu. Vrtuľníky mohli viesť streľbu aj pri lete do boku, pričom pokrývali cieľ dobre viditeľnou reťazou výbuchov, alebo zo zatáčky husto vystrieľať granáty do stredu kruhu.
Zbraň bola umiestňovaná do univerzálnej vrtuľníkovej gondoly (označovala sa aj ako univerzálny vrtuľníkový kontajner) GUV, ktorá bola pôvodne určená pre vrtuľníky rôznych verzií typu Mi-24. Dĺžka gondoly bola 3 000 mm, šírka bola takmer pol metra, hmotnosť bez výzbroje 140 kg. Paľbu viedol pilot vybavený kolimátorovým zameriavačom. Pri tejto verzii bol granátomet schopný pojať 300 nábojov.
Univerzálna vrtuľníková gondola GUV 8700 (9-A-669) bola vyvinutá ku koncu 70. rokov 20. storočia pod vedením konštruktéra G. A. Sokolovského. Určená bola k ničeniu živej sily a ľahkej obrnenej techniky protivníka na európskom bojisku. Existovali dva varianty, a to guľometná (dva 7,62 mm guľomety GŠG a jeden 12,7 mm štvorhlavňový rotačný guľomet JakB) a granátometná (automatický granátomet AP-30). Z každej bočnej strany gondoly sú nitované tri tabuľky – schémy uloženia a umiestnenia pásu pre: 7,62 mm guľomet rotačný štvorhlavňový 9-A-622 (GŠG), 12,7 mm rotačný štvorhlavňový guľomet 9-A-624 (JakB), 30 mm automatický granátomet 9-A-800 (AP-30).
Automatická funkcia granátometu bola založená na princípe využitia energie spätného rázu na neuzamknutý záver. Avšak zbraň strieľala s uzavretým záverom, vo vnútri ktorého je hydraulický amortizátor, ktorý obmedzoval rýchlosť pohybu celého záveru a predlžoval aj funkčný cyklus opätovného nabitia. Nabíjanie i prebíjanie sa vykonávalo ručne za rukoväť mechanizmu nabíjania. Zásobovanie granátometu strelivom bolo jednostranné (z pravej strany) rozpadávajúcim kovovým pásom, ktorý pozostával z oddeliteľných článkov. Umiestnením granátometu do univerzálnej gondoly bol celkovo krytý s výnimkou prednej časti hlavne. Neskôr sa obe verzie gondoly začali používať aj na vrtuľníkoch Mi-17, s čím sa v OS SR počítalo na nejaký čas aj po vyradení vrtuľníkov Mi-24 z výzbroje. Granátometná verzia sa vyskytovala menej často, a preto je ako zbierkový predmet svojím spôsobom aj vzácnejšia.
Použitá literatúra:
VHM – Mo Piešťany, Zbierka č. IV – Automatické zbrane, AZ 829 - Gondola univerzálna vrtuľníková GUV-8700 (9-A-669) s granátometom automatickým leteckým AP-30, katalogizačný záznam.
CHLOUPEK, Ireneusz. Rudý plamen – granátomet AGS 17. In Střelecká revue, roč. 29, 1998, č. 5, s. 24-25.
КАРПЕНКО, А. Автоматические гранатомети – оружие XX. века. Москва : Цейхнауз, 2007, 39 с. ISBN 978-5-9771-00.
ШИРОКОРАД, А. Б. История авиационного вооружения. Краткий очерк. Минск : Харвест, 1999, 556 с. ISBN 985-433-695-6.
ШИРОКОРАД, А. Б. Отечественние автоматические гранатомети. In: Техника и Вооружение, 1999, ч. 10. с. 14-17. ISSN 1682-7597.
ШИРОКОРАД, А. Б. Отечественньте крупнокалиберные пулеметы. In: Техника и Вооружение, 1998, ч. 3. с. 1-11. ISSN 1682-7597.
Text / Foto: Mgr. Tomáš Hanich, VHÚ – VHM
