Úpravňa vody ÚV-20
Zásobovanie pitnou vodou v poľných podmienkach je nevyhnutnou súčasťou materiálneho zabezpečenia vojsk. Jej nedostatok, osobitne počas zvýšenej telesnej námahy a v letných horúčavách, môže v krátkom čase vyradiť vojakov z bojovej činnosti. Vo výraznej miere ovplyvňuje bojaschopnosť vojsk, morálku, disciplínu, zdravotný i psychický stav vojakov a v neposlednom rade aj súdnosť ich myslenia a konania. V priebehu druhej polovice 20. storočia sa v súvislosti s možným použitím zbraní hromadného ničenia a biologických zbraní začal klásť zvýšený dôraz predovšetkým na kvalitu vody a jej požadované množstvo. Sledovanými ukazovateľmi boli najmä jej vzhľad a vôňa (ako možný identifikátor jej zamorenia otravnými látkami). Prítomnosť choroboplodných zárodkov vo vodnom zdroji sa posudzovala chemickým a biologickým rozborom podľa eventuálneho výskytu nákazlivých chorôb u miestneho obyvateľstva či príslušníkov jednotiek alebo dokonca zvierat. Problémom mohlo byť i rádioaktívne zamorenie, ktoré sa navonok neprejavovalo a zistiť ho bolo možné len pomocou dozimetrických prístrojov. Pitná voda pritom neslúžila len na zabezpečenie primeraného pitného režimu, ale aj na prípravu stravy či hygienickú očistu.
Zásobovanie pitnou vodou pre vojská zabezpečovala spravidla proviantná služba ČSĽA prostredníctvom veľkokapacitných cisterien s objemom od 200 l do 2 000 l, ktoré boli umiestnené na korbách nákladných vozidiel. Tento spôsob zásobovania pitnou vodou však bolo možné realizovať len v ideálnych podmienkach vybudovaných poľných cvičísk s dostatočne upravenými prístupovými komunikáciami. Vojenské cvičenia však častokrát prebiehali aj v hornatých oblastiach bez prístupových ciest pre kolesovú a pásovú techniku schopnú niesť zásoby pitnej vody. V takýchto prípadoch dovoľovali predpisy odlúčeným vojakom, samostatne plniacim úlohy, využiť dostupné zdroje vody použitím úpravne vody malého (prenosného) typu, určenej pre jednotlivca a družstvo, ktorá bola v priebehu 80. rokov do výzbroje ČSĽA zavedená pod označením ÚV-20.
Predmetná úpravňa vody slúžila na úpravu znečistenej a zamorenej vody na vodu pitnú v objeme
20 l/hod. Pod výrobným číslom 2709X bola vyrobená v odštepnom závode Rathenow spoločnosti VEB Wasseraufbereitungsanlagen Markkleberg v NDR v roku 1987. Tvorila ju skrinka z robustného laminátu, v ktorej sa nachádzali ručná podtlaková pumpa s pákou, systém sacích a odvzdušňovacích hadíc, náplavový filter a gumený vak na čistú vodu s objemom 6,5 l. Súčasťou bola aj sada prevádzkových chemikálií (aktívne uhlie, chlórnan vápenatý a chlórové tablety), ktorá postačovala na vyčistenie 300 l kontaminovanej vody. Dávkovanie týchto látok bolo závislé od druhu znečistenia alebo zamorenia vody z miestneho zdroja a vykonávala ho obsluha, ktorá absolvovala praktický výcvik s úpravňou vody. Po vykonaní jedného cyklu úpravy vody, vykonala obsluha čistenie a dekontamináciu UV 20 čistiacou sadou, ktorá obsahovala čistiace kefky a dávkovaciu lyžičku.
Úpravňa vody ÚV-20 tak doplnila úpravňu vody ÚV-2000, ktorá sa používala na vyšších stupňoch, akými boli prápor, pluk a divízia. Toto zariadenie fungovalo na rovnakom princípe ako ÚV 20, avšak ručný pohon nahrádzali strojné naftové a elektrické čerpadlá. Táto nadčasová úpravňa vody nebola dodnes nahradená žiadnym novším modelom a je stále zaradená vo výbave OS SR na úrovni čata – družstvo.
Použitá literatúra:
VHM – Mo Piešťany, Zbierka č. XII – Ženijný materiál, ŽM 70, Úpravňa vody ÚV-20, katalogizačný záznam.
Žen-31-3, Úpravňa vody ÚV-20. Praha : MNO, 1985, 27 s.
Žen-2-9, Ženijné práce všetkých druhov vojsk. Praha : MNO, 1981, 353 s.
GAŠPARÍK, Bohumír. Výcvik s úpravňou vody ÚV-20. In: Bojová príprava, 1987, č. 1, s. 58 – 62.
GAŠPARÍK, Bohumír. Individuálna úprava vody v poľných podmienkach. In: Bojová príprava, 1990, č. 9, s. 60 – 62.
Text/Foto: Richard Hattala, VHÚ – VHM
