Výstavba stáleho opevnenia na východnom Slovensku v rokoch 1937 – 1938
Vojenský historický ústav Bratislava (VHÚ) už viac než tri desaťročia úspešne plní súbor úloh ako vedecko-výskumné, archívne a múzejné zariadenie Ministerstva obrany SR pre oblasť vojenskej histórie. Okrem rozvoja vojenskej historickej vedy, vojenského archívnictva a múzejníctva, poskytovania knižničných služieb a vojensko-historických služieb, zabezpečuje aj úlohy v oblasti starostlivosti o národné kultúrne pamiatky v správe VHÚ.
V roku 2025 dostal VHÚ do správy stavby stáleho ľahkého opevnenia v katastrálnom území Slanská Huta, okres Košice, s označením SĽO č. 7, SĽO č. 8 a SĽO č. 9. O tieto opevnenia prejavilo záujem občianske združenie (OZ) „Klub vojenskej histórie Svoboda“, s ktorým sme v tom istom roku uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov. Členom a sympatizantom tohto občianskeho združenia sa podarilo objekty vyčistiť a odstrániť rôzne nepôvodné prvky, ktoré boli na objektoch vybudované miestnymi občanmi v ostatných 30-tich rokoch. V súčasnosti sa realizuje rekultivácia okolia objektov, ktorá bude pokračovať odstraňovaním lesných porastov. Členom OZ sa podarilo zaobstarať pôvodné pancierové dvere, mrežu, lapač nábojníc, mapu okolia pre strelca, debny na muníciu a iné príslušenstvo, ktoré bude súčasťou zrekonštruovaných pevnostných objektov. Zároveň prebieha príprava dokumentácie na komplexnú rekonštrukciu všetkých troch stálych opevnení s tým, že dva z nich sa plánujú obnoviť do pôvodnej podoby z roku 1938 a jeden do podoby po roku 1945. Po dokončení rekonštrukcie budú fortifikačné objekty slúžiť na edukačné akcie pre širokú verejnosť, ktoré budú spojené s propagáciou vojenskej histórie na území Slovenska.
Teší nás veľký záujem širokej verejnosti o dôležité hmotné pamiatky na našu vojenskú minulosť. Vďaka za ich „oživenie“ patrí najmä členom a sympatizantom občianskeho združenia Klub vojenskej histórie Svoboda.
Pohľad do histórie
Výstavba objektov československého stáleho opevnenia na východnom Slovensku v rokoch 1937 – 1938 bola neoddeliteľnou súčasťou fortifikačného procesu na hraniciach s Maďarskom. Opevňovanie vychádzalo okrem prijatej doktríny aj zo skúseností z vojny s Maďarskou republikou rád a faktu, že v sledovanom regióne sa žiadne výraznejšie terénne prekážky nevyskytovali. Obranu metropoly východného Slovenska – Košíc predbežne, v roku 1937, zabezpečili vybetónované objekty pevnostných úsekov K-II (Čaňa), K-III (Čečejovce) a K-IV (Ždaňa). Išlo spravidla o rozličné varianty tzv. ľahkého objektu nového typu. Hlavné smery potenciálnych nepriateľských útokov boli však už v tomto období prehradené. Vo výstavbe sa v regióne Košíc pokračovalo aj v roku 1938, pričom tu došlo aj k vybudovaniu druhej línie opevnení – hlavného obranného pásma. Konkrétne išlo o nové pevnostné úseky K-I (Haniska pri Košiciach) a K-V (Slanská Huta). Nové opevnenia boli však vybetónované aj na juhu Východoslovenskej nížiny, a síce M-I (Michaľany), M-II (Kuzmice), M-III (Malá Tŕňa) a M-IV (Borša). Po tzv. Viedenskej arbitráži v novembri 1938 sa väčšiny objektov v sledovanom regióne zmocnilo Maďarsko, ktoré ich postupne likvidovalo. Na území Slovenska zostalo len 55 objektov v úseku Michaľany – Kuzmice – Slanská Huta.
Text: VHÚ
Foto: VHÚ
Stav opevnenia Československa po prerušení prác v októbri 1938.
