Vzácna vojenská matrika skrýva zápis o hromadnej poprave 44 Slovákov v Kragujevci
Kragujevacká vzbura patrí medzi najväčšie a najtragickejšie vojenské revolty v rakúsko-uhorskej armáde počas prvej svetovej vojny. Odohrala sa v júni 1918 v srbskom meste Kragujevac, kde sídlil náhradný prápor 71. pešieho pluku, známeho aj ako trenčiansky či „drotársky“ pluk. Väčšinu mužstva tohto pluku tvorili slovenskí vojaci z oblasti Považia, Kysúc a Oravy. Mnohí z nich sa na jar 1918 vrátili z ruského zajatia, kde zažili revolučné myšlienky a odpor voči vojne. Namiesto návratu domov však mali byť títo vyčerpaní muži opäť nasadení na kruté boje na talianskom fronte pri rieke Piava. V tábore vládla obrovská nespokojnosť kvôli zlému zásobovaniu, hladu a arogantnému správaniu dôstojníkov.
Iskrou do sudu s prachom sa stal večer 2. júna 1918, keď sa vojak Martin Riljak dostal do konfliktu s poddôstojníkom kvôli neskorému návratu z vychádzky. Ostatní vojaci sa ho okamžite zastali a spontánny protest rýchlo prerástol do otvorenej ozbrojenej vzbury. Rebeli pod vedením Viktora Kolibíka rýchlo obsadili sklady zbraní, zmocnili sa stoviek pušiek i guľometov a prerušili telefonické spojenie. Povstalci ovládli kasárne, no chýbalo im jednotné velenie, jasný plán a podpora srbského obyvateľstva, ktoré sa bálo odvety.
Veliteľstvo základne okamžite zalarmovalo lojálne vojenské jednotky z okolia vrátane delostrelectva. Ešte v priebehu noci a nasledujúceho rána 3. júna boli kasárne obkľúčené a vzbura bola tvrdo potlačená. Po rýchlom vyšetrovaní zasadol 8. júna 1918 mimoriadny stanný súd, ktorý viedol proces v nemeckom jazyku. Z 81 obžalovaných bolo 44 slovenských vojakov odsúdených na trest smrti zastrelením. Poprava sa konala ešte v ten istý deň popoludní na Stanovljanskom poli pri Kragujevci, kde boli muži rozdelení do dvoch skupín a popravení pred očami svojich spolubojovníkov. Mená popravených mužov sú zaznamenané vo vojenskej matrike československého pešieho pluku 17 (bývalého c. a k. pešieho pluku 71) uloženej vo Vojenskom historickom archíve v Bratislave. Ako príčina smrti je u všetkých uvedené: Za vzburu bol odsúdený na smrť zastrelením podľa vojenského práva.
Táto tragická udalosť sa stala symbolom nezmyselného utrpenia a odporu Slovákov proti rakúsko-uhorskej monarchii len päť mesiacov pred koncom vojny.
Prečítajte si viac:
https://www.vhu.sk/vzbura-slovenskych-vojakov-v-kragujevci-100-vyrocie/
https://www.facebook.com/photo/?fbid=976058845214795&set=a.116243277863027
Použitá literatúra:
ČAPLOVIČ, Miloslav: Keď popravili 44 Slovákov. Dostupné online: https://www.aktuality.sk/clanok/596534/pred-sto-rokmi-sa-vzburili-slovenski-vojaci-v-kragujevci-44-ich-popravili/
HRONSKÝ, Marián: Vzbura slovenských vojakov v Kragujevci. Martin: Osveta, 1982. 184 s.
HRONSKÝ, Marián – KRIVÁ, Anna – ČAPLOVIČ, Miloslav: Vojenské dejiny Slovenska, zv. 4. (1914 – 1939). Bratislava: MO SR vo Voj. inf. a tlačovej agentúre, 1996, 264 s. ISBN 80-88842-05-0
Text: PhDr. Milena Balcová, VHÚ-VHA Bratislava
Foto: VHÚ-VHA Bratislava, VÚA-VHA Praha
