Zástava 32. čs. streleckého pluku
Zajatci českej a slovenskej národnosti boli sústreďovaní v tábore Santa Maria Capua Vettere, kde v januári 1917 vznikol Československý dobrovoľnícky zbor. V októbri 1917 začala svoju činnosť aj pobočka Čs. národnej rady v Ríme, ktorú riadil František Hlaváček.
Kóta Doss Alto
Výstavba pravidelných vojenských jednotiek sa zakladala na zmluvách medzi talianskou vládou a ČSNR z 12. apríla a 30. júna 1918. Vytvorené boli štyri strelecké pluky, z ktorých boli sformované dve strelecké brigády, zjednotené do 1. čs. divízie. V júli 1918 došlo vzhľadom na rozhodnutie ČSNR v Paríži o jednotnom číslovaní čs. vojska v zahraničí k jej prečíslovaniu na 6. divíziu s plukmi 31 – 34. Každý pluk mal v priemere 3 000 mužov.V polovici augusta bola 6. divízia nasadená v priestore medzi Gardským jazerom a riekou Adiža, kde sa zúčastnila bojov o kótu 703 Doss Alto.
Po víťazstve divíziu stiahli do Padovy, v novembri vznikol čs. armádny zbor, ktorý sa skladal zo 6. divízie (pluky 31, 32, 35) a 7. divízie (pluky 33, 34, 39). Československý armádny zbor mal 19 400 príslušníkov. Zo známych Slovákov v ňom boli Rudolf Gábriš, Ján Papánek a Ján Imro.
Dňa 8. decembra 1918 sa za účasti talianskeho kráľa uskutočnila na nám. Viktora Emanuela II. v Padove veľká slávnosť, na ktorej boli jednotlivým plukom odovzdané bojové zástavy. Následne sa celý československý armádny zbor z Talianska presunul cez Rakúsko do novovzniknutého Československa, kde sa jeho súčasti najskôr sústredili v Českých Budějoviciach, potom sa presunuli na Slovensko a účinne zasiahli do bojov proti maďarským jednotkám.
Boje na Slovensku
V rámci unifikácie brannej moci bol 32. čs. strelecký pluk na základe výnosu MNO čj. 5.700-org.1919 zlúčený s domácim 34. peším plukom do Pešieho pluku 32 s veliteľstvom v Štefánikových kasárňach v Košiciach, kde sa zapojil aj do bojov s Maďarskom. Na základe dekrétu prezidenta republiky publikovaného vo výnose MNO čj. 45.800-pres. voj. 1923 získal pluk 24. októbra 1923 čestný názov Gardský. Keďže originál bojovej zástavy počas bojov s Maďarmi z budovy nadriadeného veliteľstva zmizol, krajinský vojenský veliteľ generál Josef Šnejdárek v zastúpení ministra obrany odovzdal na námestí pred budovou vojenského veliteľstva pluku zástavu darovanú prezidentom a dekoroval ju Čs. vojenským krížom 1914 – 1918. O rok neskôr bola zástava, pri príležitosti 10. výročia založenia pluku, dekorovaná čestnými stuhami, ktoré venovalo mesto Košice, Orol a Čs. obec legionárska.Kópia zástavy 32. čs. streleckého pluku je uložená vo Vojenskom historickom ústave Praha. Jej replika, ktorá bola vyrobená na múzejné účely firmou Velebný & Fam, s. r. o., v Ústí nad Orlicí, sa nachádza v zbierkach VHM Piešťany od roku 2009. V súčasnosti je vystavená v centrálnej expozícii Vojenské dejiny Slovenska 1914 – 1945 vo Vojenskom historickom múzeu – Múzejnom oddelení vo Svidníku.
Replika zástavy 32. streleckého pluku je obdĺžnikového tvaru s rozmermi 1 000 × 1 300 mm a vyrobená z hodvábneho vlajkového ripsu. Lícnu stranu tvoria dva pozdĺžne pruhy béžovej a červenej farby v pomere 1 : 1. V strede zástavy je kruh vyšitý bielym hodvábom, v ktorom sú zlaté lipové listy so striebornými plodmi, vyšité metalickými niťami. V strede kruhu sú vyšité zlaté písmená ČS, okolo ktorých sú umiestnené štyri krajské znaky: český, sliezsky, moravský a slovenský. Celý motív je zdobený ručne vyšívanou zlatou dracénou. Zástava je z troch strán lemovaná zlatistými strapcami, k žrdi je pripevnená látkovými pútkami so striebristými karabínami. Žrď je potiahnutá hnedým zamatom a zdobená v tvare špirály striebristými klincami. Je dvojdielna, s kovaním, navrchu zakončená hrotom. Hrot je odlievaný, tvoriaci štyri veľké spojené kruhy so striebristou povrchovou úpravou.
Text: Viera Jurková (VHÚ – VHM Piešťany)
Foto: Digitalizácia VHÚ – VHM
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 8/2019
