Zástava Tatranského pluku

Neodmysliteľnou súčasťou československých legionárskych jednotiek, ktoré sa vytvárali zo slovenských a českých dobrovoľníkov v rámci armád Dohody v Rusku, Taliansku a vo Francúzsku, bol vznik československej vojenskej symboliky.

Prvým a zároveň hlavným symbolom československých légií bola zástava. Predstavovala jednotný národný symbol Slovákov a Čechov, symbol morálnej cti a vojenskej statočnosti v boji za víťazstvo nad nepriateľom a za svoju vlasť.

Naším najpočetnejším zahraničným vojskom boli československé légie v Rusku. Pozostávali z dvanástich streleckých plukov, dvoch jazdeckých a troch delostreleckých plukov, jedného úderného práporu a troch ťažkých delostreleckých oddielov, pričom každý z nich mal svoju vojenskú zástavu. Tie síce neboli ani obsahovo ani formou rovnaké, každá je však unikátnym dielom, ktoré vyšívali zväčša české a slovenské ženy žijúce v Rusku.

7. československý strelecký pluk vznikol 25. júna 1917 v Berezani, v malom mestečku na Ukrajine, ako 3. záložný prápor československej streleckej brigády. Neskôr sa transformoval na 7. československý peší pluk Tatranský. V auguste 1917 bol premenovaný na 7. československý strelecký pluk Tatranský. Doformoval sa do konca decembra 1917 a bol zaradený do 2. československej streleckej divízie. V pluku boli výraznejšie zastúpení Slováci. Najmä v jeho treťom prápore, pričom 12. rota bola rýdzo slovenská.

Pluk zasiahol do bojov pri Bachmači, zúčastnil sa v bojoch pri Marjinsku, Novonikolajevsku, Irkutsku, Kaule, Čeľjabinsku, Tomsku a Krasnojarsku. Strážil sibírsku magistrálu na úseku Novonikolajevsk – Tomsk. Dovedna v bojoch na fronte počas prvej svetovej vojny padlo 213 príslušníkov pluku. Z frontu odišli vojaci 7. československého streleckého pluku v januári 1919 a po rozhodnutí o presune československých légií na východ prešlo 202 jeho príslušníkov na stranu červenoarmejcov. Do 24. apríla 1920 sa pluk sústredil vo Vladivostoku, odkiaľ sa postupne sťahoval do Československa.

Unifi káciou brannej moci v Československu vznikol zlúčením 7. československého streleckého pluku Tatranského a domáceho 4. streleckého pluku peší pluk 7 s veliteľstvom v Leviciach, od roku 1921 v Nitre. Peší pluk 7 prevzal v októbri 1920 čestné meno „Tatranský“, rovnako ako aj zástavu so stuhami a vyznamenaniami. Kópia pôvodnej zástavy bola pluku udelená 28. októbra 1928.

Originál zástavy bol vyrobený okolo roku 1917 v Moskve a slávnostne odovzdaný pluku v novembri 1917 na Monastirskom námestí v Jekaterinburgu. Replika zástavy bola pre múzejné účely vyrobená fi rmou Velebný & Fam, s. r. o., v Ústí nad Orlicí v roku 2009 a do zbierok VHÚ – Vojenského historického múzea Piešťany bola zaradená v tom istom roku. V súčasnosti je vystavená v centrálnej expozícii VHM – múzejného oddelenia Svidník „Vojenské dejiny Slovenska 1914 – 1918“.

Replika zástavy je obdĺžnikového tvaru s rozmermi 1 000 × 1 300 mm, vyrobená z hodvábneho vlajkového ripsu s aplikáciami z fi lcu, ripsu a hodvábu. Lícna strana je vyhotovená z béžového hodvábu, v strede zástavy je vyobrazený slovenský štátny znak, ručne obšitý farebnými a kovovými šujtášmi. Okolo znaku je bohaté zdobenie z fi lcu a ripsu. Rubová strana je vyhotovená z červeného hodvábneho ripsu s bohato dookola zdobeným lemom s ornamentmi z fi lcu, ripsu a hodvábu, zhotovenými aplikačnou technikou a ručným obšívaním. Do stredu je položený biely lev z fi lcu, ručne obšitý kovovým šujtášom, so zlatou brokátovou korunou zdobenou zlatými perličkami. Zástava je k žrdi pripevnená čiernym tunelom, podbitým striebristými klincami pozdĺž v piatich zvislých radách. Dookola je lemovaná modrou točenou šnúrou. Žrď je svetlo morená, dvojdielna, s kovaním, navrchu zakončená hrotom. Hrot je vyrobený v tvare palcátu v striebristom prevedení.

Text: Viera Jurková (VHÚ – VHM Piešťany)
Foto: Digitalizácia VHÚ – VHM
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 1/2019.