Československý bodák vzor 24

Československý bodák vzor 24 - 1
13.07.2022

Československý bodák vzor 24 pribudol do zbierok vtedajšieho Dukelského múzea 12. decembra 1971 kúpou od súkromnej osoby. Zbierkový predmet pod číslom V 9370 vyrobili v roku 1924 v Zbrojovke Brno a potom pridelili Pešiemu pluku 20 so sídlom v Michalovciach, kde ho evidovali pod číslom 9209.

V súčasnosti je umiestnený v priestoroch centrálnej expozície múzejného oddelenia Svidník v časti, ktorá v podobe trojrozmerných predmetov, historických fotografi í a rôznych dobových písomností dokumentuje udalosti, ktoré sa odohrávali počas existencie prvej Československej republiky (1918 – 1939), s dôrazom na výstavbu československej brannej moci v rokoch 1919 – 1939.

Z konštrukčného hľadiska vychádzala táto zbraň zo svojho predchodcu, bodáka vzor 23, oproti ktorému boli čepeľ spolu s puzdrom skrátené o 100 mm. Takto upravená verzia sa používala k štandardnej československej armádnej puške vzor 24. Na začiatku 20. rokov 20. storočia sa výrobou bodákov v Československu zaoberali tri firmy: Zbrojovka Praga v Prahe-Vršoviciach, Moravské oceliarne a železiarne v Olomouci-Řepčíne a Zbrojovka Brno. Pre firmy v Prahe a Olomouci to však bola len vedľajšia záležitosť, preto sa v krátkom čase Zbrojovka Brno stala monopolným výrobcom nielen pušiek, ale aj bodákov pre potreby československej armády a zároveň sa stala aj ich svetoznámym exportérom. Od roku 1937 sa časť výroby týchto zbraní presunula aj do novovybudovaného pobočného závodu Zbrojovky Brno v Považskej Bystrici.
Ich hlavným odberateľom bola, prirodzene, Československá armáda, no spočiatku boli zavedené aj do výzbroje žandárstva (četníctva) a finančnej stráže. Po rozbití Československa a zriadení Protektorátu Čechy a Morava bola výroba týchto zbraní v Brne ukončená. Ale v Považskej Bystrici ešte v prvých rokoch druhej svetovej vojny vyrobili obmedzené množstvo pre potreby armády novovzniknutej Slovenskej republiky.

Po 15. marci 1939 zaistil nemecký Wehrmacht na území protektorátu viac ako 850 000 kusov bodákov vzor 24. Veľké množstvo z nich bolo modifikovaných podľa nemeckých bodákov SG 84/98 odstránením záštitného krúžku. Takto modifikované zbrane dostali označenie SG 24 (t) a ich výroba sa naplno rozbehla v Brne. Ďalšie zo zaistených bodákov vzor 24, ktoré Nemci nemodifikovali, predali jednotlivým spojencom, najmä Rumunsku, ktoré už v medzivojnovom období vo veľkom nakupovalo od Zbrojovky Brno pušky vzor 24. Po skončení druhej svetovej vojny sa výroba týchto zbraní v Brne obnovila a trvala až do roku 1950. Zaujímavosťou je, že popri štandardných bodákoch sa v Zbrojovke Brno na reklamné a komerčné účely vyrábali aj ich miniatúry, a to v troch variantoch vo veľkostnom pomere 3 : 5. Ich výrobu zabezpečovali učni.
Na základe výnosu zbrojno-hospodárskeho oddelenia zbrojného odboru Ministerstva národnej obrany č. 536735 z júla 1922 na bodáky vzor 24 vojenskí zbrojári vyrážali popri štandardnom výrobnom a preberacom označení aj špeciálne označenie v tomto tvare: číslo útvaru, jedno- až štvorpísmenové označenie útvaru a evidenčné číslo zbrane. V neskorších rokoch bola povinnosť takto označovať zbrane zakotvená aj v predpise.
Tieto označenia razili na vrchnú časť hlavy rukoväte písmenami a číslami s veľkosťou 3 mm. Zhodné označenie bolo aj na okrúhlom štítku, ktorý sa pripevnil na pažbu pušky, ku ktorej bodák patril. Spôsob tohto značenia medzivojnové Československo prevzalo z bývalej rakúsko-uhorskej armády a mal dvojaký význam. Jednak tým bola zaistená precízna evidencia zbraní, čím sa možnosť ich zámen znížila na minimum, a tiež to umožnilo, aby bodáky mohli slúžiť ako jeden z osobných dokladov vojakov. Podľa predpisov ich totiž vojaci mohli odkladať len vo vojenských ubikáciách, v neverejných priestoroch, pri športe a pri tanci. V prípade kontroly na vychádzke ich museli povinne predložiť, pričom si kontrolný orgán mohol poznamenať ich značenie, aby bolo možné presne identifikovať prípadných previnilcov.

Text a foto: Mgr. Peter Holík, VHÚ-VHM Svidník