Štábny kapitán gšt. JUDr. Jozef BEVELAQUA

Narodil sa 11.  2. 1914 v Novej Bani. Po skončení ľudovej školy v Novej Bani pokračoval v štúdiu na štátnom reformnom reálnom gymnáziu v Leviciach (1923 – 1931), ktoré ukončil maturitou. V rokoch 1931 – 1934 študoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Po skončení 2. ročníka vysokoškolského štúdia bol prezentovaný na výkonanie prezenčnej služby. V rokoch 1934 – 1935 absolvoval Školu pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe v Levoči a v rokoch 1935 – 1937 Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave. Po jej skončení bol menovaný za poručíka pechoty pešieho pluku 4. V rámci materského pluku následne prešiel základnými veliteľskými funkciami na stupni čata – rota.

Po vzniku Slovenského štátu bol ustanovený za veliteľa III. práporu pešieho pluku 9, s ktorým sa zúčastnil bojov v Malej vojne, ako aj útoku po boku Nemecka na Poľsko. Od konca novembra 1939 pôsobil ako vel. 2. roty Pluku útočnej vozby a k 1. 1. 1940 bol povýšený na nadporučíka pechoty. V októbri 1940 bol prevedený zo stavovskej skupiny pechoty k skupine dôstojníkov útočnej vozby. V období júna až augusta 1941 velil na východnom fronte v rámci Rýchlej brigády rote kanónov proti útočnej vozbe, pričom bol účastníkom bojov pri Vojtkovej, Záluži a Lipovci. Po návrate do zázemia prevzal velenie 6. roty Pluku útočnej vozby. V januári 1942 bol ustanovený za I. plukovného pobočníka a obranného referenta veliteľa pluku a k 1. 7. 1942 povýšený na stotníka útočnej vozby. Súčasne začal v Bratislave študovať na Vysokej vojennej škole, ktorú úspešne ukončil v júli 1944. Medzitým v priebehu septembra až novembra 1942 absolvoval v Berlíne kurz pre dôstojníkov generálneho štábu.  V rozpätí decembra 1942 až februára 1943 pôsobil v poli ako kuriér a v čase od júna až novembra 1943 ako prednosta Ia oddelenia Zaisťovacej divízie, resp. 2. pešej divízie.  V prestávke medzi pobytmi v ZSSR vykonával funkciu prednostu výcvikového oddelenia Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici. Po absolutóriu na Vysokej vojennej škole bol pridelený na MNO, najskôr ako prednosta výcvikovej skupiny, resp. od 2. septembra 1944 ako prednosta 4. oddelenia (služieb). 1. februára 1945 bol odoslaný do Talianska k 2. technickej divízii. 

1. mája 1945, po zapojení sa divízie do protinemeckého povstania, bol  ustanovený za náčelníka štábu 1. čs. divízie v Taliansku.

Po skončení 2. svetovej vojny bol prijatý do čs. armády v hodnosti kapitána tankového vojska. V októbri 1945 bol odoslaný ako frekventant do III. ročníka Vysokej školy válečnej v Prahe, ktorú úspešne zakončil v júli 1946. Po povýšení na štábneho kapitána bol 5. októbra 1946 ustanovený za dočasného náčelníka štábu 9. divízie a následným dňom preložený do stavovskej skupiny dôstojníkov generálneho štábu. Koncom roka 1946 absolvoval železničný kurz pri Železničnom traťovom veliteľstve Praha a koncom júna 1947 promoval na Univerzite Komenského v Bratislave. 15. októbra 1947 bol ustanovený za železničného traťového veliteľa v Košiciach, avšak vzhľadom na jeho službu v slovenskej armáde v čase 2. svetovej vojny bol koncom apríla 1948 daný na zvláštnu dovolenku, začiatkom júna 1948 odoslaný na tzv. dovolenku s čakaním a mesiac nato preložený do zálohy. V júni 1950 mu bola odňatá vojenská hodnosť a koncom novembra bol premiestnený k Pracovnému technickému práporu 54. O jeho ďalších osudoch nie je nič známe. Zomrel 11. decembra 1989.

Text: Mgr. Alexej MASKALÍK, PhD., VHÚ Bratislava (redakčne upravené)
Foto: zbierka JUDr. Jaroslava KOZOLKU, LL.M., MBA, VHÚ-VHA Bratislava
 
Publikované CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 22-23. ISBN 978-80-89523-20-7.