Štábny kapitán pechoty v zálohe Miloš CAMBEL
Narodil sa 14. júna 1901 v Slovenskej Ľupči, okres Banská Bystrica. Po skončení gymnázia pokračoval v štúdiu na Učiteľskom ústave v Lučenci, ktoré úspešne ukončil v roku 1921. Následne učil dva roky v Národnej škole v Slovenskej Ľupči. V rokoch 1923 – 1924 absolvoval počas prezenčnej vojenskej služby Školu pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe v Košiciach. Po jej skončení bol učiteľom a veliteľom pešej čaty negramotných vojakov v Podolínci. Po skončení prezenčnej vojenskej služby až do septembrovej mobilizácie v roku 1938 učil v Ľudovej škole v Hiadeli, Čiernom Balogu, Banskej Bystrici, Sásovej a Rudlovej. Počas mobilizácie čs. armády zastával v hodnosti kpt. pech. v zál. veliteľskú funkciu v rámci 3. horskéhou pluku v Poprade.
Po vzniku Slovenského štátu velil ako dôstojník v zálohe posádke v Podolínci (marec – máj 1939). Po návrate z výkonu vojenskej služby bol až do augusta 1944 riaditeľom Ľudovej školy v Rudlovej. Od júna 1944 organizoval v Rudlovej skupinu vysokoškolských študentov z okolia Banskej Bystrice, ktorá tvorila základ neskoršieho Vysokoškolského strážneho oddielu veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Počas Slovenského národného povstania velil v hodnosti škpt. pech. v zál. Vysokoškolskému strážnemu oddielu. 2. novembra 1944 ho pod Prašivou zajali Nemci. 18. novembra 1944, po väznení v Banskej Bystrici, ho ako vojnového zajatca odtransportovali do vtedajšieho Nemecka. Oslobodenia sa dočkal 15. apríla 1945, keď ho americkí vojaci oslobodili v nemeckom zajateckom tábore Stalag IV F/Z Altenburg, ktorý bol určený pre dôstojníkov.
Po skončení druhej svetovej vojny sa až do konca života venoval pedagogickej práci. Najskôr zastával riaditeľskú pozíciu v obci Rudlová, kde aj žil. Neskôr pracoval v Národnej škole pri Pedagogickej škole pre národné školy v Banskej Bystrici. Zomrel 4. 11. 1958 v Banskej Bystrici.
Text: Mgr. Mária STANOVÁ, VHÚ – OVHV Bratislava (redakčne upravené)
Foto: Múzeum SNP, VÚA Praha
Publikované CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 33. ISBN 978-80-89523-20-7.
Po vzniku Slovenského štátu velil ako dôstojník v zálohe posádke v Podolínci (marec – máj 1939). Po návrate z výkonu vojenskej služby bol až do augusta 1944 riaditeľom Ľudovej školy v Rudlovej. Od júna 1944 organizoval v Rudlovej skupinu vysokoškolských študentov z okolia Banskej Bystrice, ktorá tvorila základ neskoršieho Vysokoškolského strážneho oddielu veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Počas Slovenského národného povstania velil v hodnosti škpt. pech. v zál. Vysokoškolskému strážnemu oddielu. 2. novembra 1944 ho pod Prašivou zajali Nemci. 18. novembra 1944, po väznení v Banskej Bystrici, ho ako vojnového zajatca odtransportovali do vtedajšieho Nemecka. Oslobodenia sa dočkal 15. apríla 1945, keď ho americkí vojaci oslobodili v nemeckom zajateckom tábore Stalag IV F/Z Altenburg, ktorý bol určený pre dôstojníkov.
Po skončení druhej svetovej vojny sa až do konca života venoval pedagogickej práci. Najskôr zastával riaditeľskú pozíciu v obci Rudlová, kde aj žil. Neskôr pracoval v Národnej škole pri Pedagogickej škole pre národné školy v Banskej Bystrici. Zomrel 4. 11. 1958 v Banskej Bystrici.
Text: Mgr. Mária STANOVÁ, VHÚ – OVHV Bratislava (redakčne upravené)
Foto: Múzeum SNP, VÚA Praha
Publikované CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 33. ISBN 978-80-89523-20-7.
