Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

78. výročie fašistických represálií v Ostrom Grúni a Kľaku

Vypublikované:
78. výročie fašistických represálií v Ostrom Grúni a Kľaku
78. výročie fašistických represálií v Ostrom Grúni a Kľaku

Protifašistický odboj v Kľakovskej doline

Podhorské dediny, osady a samoty v Kľakovskej doline boli počas Slovenského národného povstania na jeseň 1944 veľkou partizánskou základňou. Zdržiavalo sa tu asi 3 000 partizánov, najmä z partizánskych brigád kpt. J. Nálepku, Jána Žižku a Hornonitrianskej partizánskej brigády. Občania im obetavo a nezištne poskytovali ubytovanie, šatstvo, potraviny a vykonávali cennú spravodajskú a prieskumnú činnosť, najmä po ústupe povstalcov do hôr. Práve v tomto období nemeckí okupanti a ich slovenskí prisluhovači rozpútali na Slovensku teror a represie voči vlastencom, protifašistickým bojovníkom, ale najmä proti bezbrannému civilnému obyvateľstvu. Represálie tragicky postihli i obce Kľakovskej doliny. Ich prvou obeťou sa stala osada Ostrý Grúň, vtedy súčasť obce Kľak.
 

Fašistické represálie

Dňa 18. januára 1945 sa skupina partizá­nov v blízkosti Kľaku dostala do prestrelky s Nemcami. Obyvatelia blízkych obcí Píla a Veľké Pole boli nemeckej národnosti a poskytli nemeckým bezpečnostným zlož­kám informácie o spolupráci občanov Kľaku a Ostrého Grúňa s partizánmi. Okupanti sa preto rozhodli vypáliť obe obce a vyvraždiť ich obyvateľov.
 
Prepad Ostrého Grúňa a Kľaku naplánoval štáb osobitnej protipartizánskej jednotky Edelweiss (oficiálny názov Abwehrgruppe 218, veliteľ SS-Sturmbannführer Erwin Thun von Hohenstein) na 21. januára 1945, v skorých ranných hodinách. Jednotku tvorilo aj 131 Slovákov, bývalých príslušníkov Slovenskej pracovnej služby, ktorým velil stotník delostrelectva Ladislav Nižňanský. Jeho nemeckým poradcom bol šikovateľ Joseph Novak-Ulrich.
 
Prepadu obcí predchádzal prieskum, rekognoskácia vyhliadnutých objektov, zosumarizovanie a vyhodnotenie spravodajských informácií od miestnych agentov z neďalekých nemeckých obcí (Veľké Pole a Píla). Príslušníci jednotky Edelweiss v súčinnosti s osobitnou jednotkou SS, vyzbrojenou obrnenými vozidlami a samohybnými delami a jednotkou Heimatschutzu, najprv zo spomínaných  nemeckých obcí prepadli Ostrý Grúň, kde v dome Izidora Debnára postupne zavraždili 64 občanov (12 detí, 6 starcov, 25 žien a 21 mužov). Dom s obeťami podpálili. Zvyšných obyvateľov vyhnali a obec vyrabovali. V roku 1965 bol zavraždeným občanom v Ostrom Grúni postavený pamätník.
 
V skoré nedeľné ráno dňa 21. januára 1945 vtrhli do Kľaku príslušníci jednotky Edelweiss, na čele s SS-Sturmbannführerom (majorom) Erwinom Thun von Hohensteinom, a príslušníci Heimatschutzu z obcí Píla a Veľké Pole. Viacerých ľudí zastihli ešte v posteliach, odkiaľ ich násilím povyťaho­vali a následne zastrelili. Zároveň zapaľovali domy. Mnoho ľudí takto zhorelo vo svojich domoch zaživa. V Kľaku bolo zavraždených 84 obyvateľov. Medzi nimi bolo 16 žien, 18 mužov nad 50 rokov a až 36 detí do 18 rokov, z čoho boli dve nemluvňatá troj a päťmesačné. V roku 1966 bol obetiam Kľaku v obci postavený pamätník.
 
Nasledujúci deň po masakroch sa Nemci rozhodli celú Kľakovskú dolinu uza­vrieť. Obyvateľom doliny v nižšie položených dedinách Hrabičov, Prochoť a Župkov prikázali vysťahovať sa.
 
Dňa 24. januára 1945 Nemci opäť vtrhli už do vyľudnenej Kľakovskej doliny a všetky spomínané dediny vypálili. Vrátili sa aj do Ostrého Grúňa, kde vypálili zvyšných 112 obytných domov, ako aj všetky samoty a senníky zostávajúce v doline. Až do oslobodenia mali všetci civilní obyvatelia zakázaný vstup do celého údolia.
 
Text: VHÚ
Foto: Múzeum SNP Banská Bystrica

Fotogaléria

Návrat na začiatok stránky