80. výročie Slovenského národného povstania
„Posielam vám a všetkým oddielom, bojujúcim pod vaším vedením, čo najsrdečnejší pozdrav celej československej armády, bojujúcej za hranicami. Tlmočím Vám úprimné prianie všetkých, aby vás vo vašom hrdinskom boji sprevádzalo šťastie a aby obete, ktoré prinesú slovenskí hrdinovia, zaistili lepšiu a krajšiu budúcnosť Československej republike“.
Toto želanie divízneho generála Sergeja Ingra, ministra národnej obrany čs. vlády v Londýne a hlavného veliteľa čs. brannej moci v zahraničí, adresované povstaleckému vojenskému veleniu a jemu podriadeným jednotkám bolo zverejnené v Pravde dňa 9. septembra 1944.
Bolo určené tým slovenským vojakom, ktorí 29. augusta 1944 „zdvihli zbrane“ v boji proti nemeckým okupačným vojskám a ich domácim prisluhovačom.
Bolo určené tým slovenským vojakom, ktorí sa s hrdosťou, odhodlaním a cťou zaradili medzi tých, ktorí vzdorovali zločinnej ideológii nemeckého nacionálneho socializmu, talianskeho fašizmu a japonského militarizmu.
Bolo určené tým slovenským vojakom, ktorí boli odhodlaní pre svoj národ, ako aj pre ďalšie národy a národnosti žijúce na Slovensku so zbraňou v ruke, neváhajúc v tomto neľahkom boji položiť na oltár vlasti aj vlastný život, vybojovať čestné miesto v novom spravodlivom štáte dvoch bratských národ – Čechov a Slovákov.
Netreba zabudnúť na historický fakt, že 29. augusta 1944 sa zjednotené sily domácej a zahraničnej rezistencie, so širokou podporou najširších vrstiev obyvateľstva, odhodlali vytrhnúť Slovensko zo spojenecko-satelitného postavenia v rozkladajúcom sa pakte štátov Osi a previesť ho na stranu víťaziacich armád Spojencov. V tento deň, ktorý sa natrvalo zapísal do historickej pamäte slovenského národa, vyhlásili predstavitelia ilegálneho Vojenského ústredia Slovenské národné povstanie, ktoré bolo svojím rozsahom, charakterom sledovaných cieľov a významom historickým činom na výške doby. Tento čin jednoznačne demonštroval vôľu svojbytného zvrchovaného národa vziať svoj osud a riadenie budúcnosti do vlastných rúk.
Slovenské národné povstanie bolo namierené proti prichádzajúcim nemeckým okupačným vojskám, ako aj voči nedemokratickému domácemu ľudáckemu režimu úzko kolaborujúcemu s nacizmom. V tejto súvislosti treba odmietnuť tvrdenia jeho odporcov, ktorí vyhlasujú, že nebolo dielom demokraticky zmýšľajúcich občanov Slovenska, ale že išlo len o nebezpečný a zbytočný čin skupinky „nespokojencov“ či dokonca „zradcov“ slovenskej štátnosti. Tieto ich tvrdenia jednoznačne vyvracajú historické fakty, na základe ktorých sa Slovenské národné povstanie hodnotí ako druhé najväčšie protifašistické ozbrojené vystúpenie.
Slovenské národné povstanie nebolo vyhlásené „náhodou“ skupinou „nespokojencov“ či dokonca „zradcov“ slovenskej štátnosti, ale po mesiacoch intenzívnych príprav, realizovaných v intenciách programových cieľov obsiahnutých vo Vianočnej dohode vedúcich politických síl domáceho odboja z decembra 1943, ilegálnym Vojenským ústredím Slovenskej národnej rady.
V Banskej Bystrici, v centre Slovenského národného povstania, sa vytvorilo veliteľstvo 1. čs. armády na Slovensku. Zámerom jeho velenia bolo brániť povstalecké územie, na ktorom po vypuknutí povstania žilo cca 1, 7 milióna obyvateľov a rozprestieralo sa na ploche 20 000 km2, až do príchodu sovietskej Červenej armády. Tento ambiciózny zámer mali realizovať ozbrojené sily reprezentované 1. čs. armádou na Slovensku a partizánmi. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že 1. čs. armáda na Slovensku vznikala v ťažkých podmienkach, pod priamym tlakom útokov nemeckých okupačných vojsk. Jej velenie malo v prvých dňoch Slovenského národného povstania k dispozícii len 18 000 vojakov a dôstojníkov. Počet príslušníkov 1. čs. armády na Slovensku sa zvýšil dvomi mobilizáciami. Po prvej z nich, ktorá sa začala 5. 9. 1944, jej počet narástol na 47 000 mužov. Po druhej mobilizácii, ktorú vyhlásili 26. 9. 1944, a po nástupe nováčikov (9. 10. 1944), narástol počet jej príslušníkov až na 60 000 osôb. Po boku armády na povstaleckom území bojovalo približne 12 000 partizánov, z ktorých asi 70 % tvorili Slováci. Ďalších asi 5 500 partizánov pôsobilo v tyle nemeckých okupačných vojsk. Povstalecké ozbrojené sily tak dosiahli počas druhého mesiaca bojov súhrnný stav cca 77 500 osôb. Povstalecká armáda a partizánske jednotky napriek nedostatkom, ktoré znižovali ich bojovú hodnotu, dokázali úspešne vzdorovať nemeckým jednotkám dva mesiace. Dokázali to v obkľúčení a v tyle nemeckých frontových vojsk. Napriek vojenskej porážke, ktorú utrpeli v posledných dňoch októbra 1944, nedošlo k ich úplnému zničeniu ani ku kapitulácii či skončeniu organizovaného ozbrojeného odporu. Odpor časti síl povstaleckej armády a partizánov pokračoval v podmienkach partizánskeho spôsobu vedenia bojovej činnosti až do definitívneho oslobodenia Slovenska.
Nie je potrebné skrývať, že Slovenské národné povstanie malo svoje vzopnutia i pády, svoje úspechy i omyly. Ak však položíme jeho výsledky – so všetkými kladmi a nedostatkami – na pomyselnú váhu dejín, jednoznačne prevážia jeho morálne, politické i vojenské prínosy. V našich, ale aj v európskych dejinách protifašistického odporu je Slovenské národné povstanie zapísané ako dôležitý, neprehliadnuteľný historický fakt. Stalo sa neoddeliteľnou súčasťou európskej protifašistickej a národnooslobodzovacej vlny, ktorá sa nezadržateľne dvíhala od základného prelomu na frontoch v roku 1943.
Aj dnes, po dlhých osemdesiatich rokoch nezapadlo do neúprosných hlbín času legendárne heslo „Začnite s vysťahovaním“, ktorým sa začala neľahká cesta bojovníkov Slovenského národného povstania. Môžeme byť právom hrdí na to, že ich zásluhou spoločenstvo demokratických štátov si vysoko váži a oceňuje Slovenské národné povstanie ako náležitý vklad do európskeho protifašistického hnutia odporu a porážky nacistického Nemecka a jeho spojencov. Slovenské národné povstanie, ktoré má mnohých neprajníkov či pochybovačov, je pre nás sviatkom, ktorým preukazujeme úctu základným hodnotám, na ktorých stojí moderná slovenská štátnosť, ako aj všetkým, ktorí za tieto hodnoty bojovali, strádali a v mnohých prípadoch priniesli aj najväčšiu obeť – vlastný život.
Text: VHÚ Bratislava
Foto: VHÚ-VHA Bratislava, Archív Múzea SNP Banská Bystrica
