80. VÝROČIE SMRTI MICHALA STRENKA – HRDINU Z IWO-JIMA

Michael Strank sa narodil 10. novembra 1919 v Jarabine vo vtedajšom Československu ako Michal Strenk. Podľa údajov zverejnených v USA pricestoval do novej vlasti spoločne s rodičmi v roku 1922. Americké občianstvo získal v roku 1935, po naturalizácii jeho otca. V USA absolvoval základnú aj strednú školu. Po nej si „odkrútil“ 18 mesiacov v Civilian Conservation Corps (Civilný ochranný zbor). Pred vstupom do námorníctva pracoval ako cestný robotník.
Do amerického námorníctva vstúpil 6. októbra 1939 v Pittsburgu a podpísal záväzok na 4 roky. Po absolvovaní základného výcviku ho ako radového námorníka zaradili do štábnej roty (Headquarters Company) v Paris Island. Po povýšení na námorníka 1. triedy v januári 1941 krátko slúžil na základni Guantánamo na Kube, odkiaľ sa vrátil do USA v apríli 1941. Ešte v ten istý mesiac bol povýšený na desiatnika a 26. januára 1942 na seržanta. V apríli 1942 s 3. práporom 7. pluku námornej pechoty sa presunul do San Diega v Kalifornii, odkiaľ sa vydal na ďalekú cestu k ostrovom Tichého oceána. 31. mája 1942 pristál na Uvea, najväčšom ostrove v súostroví Wallis Island. V septembri 1942 sa zúčastnil na výsadkovej operácii a obsadení ostrova Pavuvu v súostroví Russell Islands (od 21. februára do 18. marca 1943) a okupácii Empress Augusta Bay od 1. 11. 1943 do 12. 1. 1944. Dňa 14. februára 1944 sa vrátil do San Diega na dovolenku, ktorú strávil s rodičmi a súrodencami v Pensylvánii. Po dovolenke ho pridelili k 5. divízii námornej pechoty a zaradili do výcviku na základni v Camp Pendleton na Hawai. Dňa 19. februára 1945 dorazil k ostrovu Iwo-Jima.
Americké námorníctvo sa na ostrove vylodilo 19. februára po trojdňovom ostreľovaní ostrova. Bitka o Iwo-Jima bola jednou z najkrvavejších bitiek v Pacifiku. V bojoch zahynulo 6 800 amerických vojakov a 18 000 bolo zranených. Z 21 000 Japoncov len 200 bolo zajatých, ostatní prišli o život.
Dobyť najvyšší vrchol ostrova – Suribachi – mal za úlohu 28. pluk 5. divízie. Jeho príslušníci 21. februára dosiahli úpätie hory a v priebehu nasledujúceho dňa ju ovládli. 23. februára 1945 sa hliadka z 2. práporu 28. pluku, vedená nadporučíkom Haroldom Schrierom, pripravovala na obsadenie vrcholu a vztýčenie zástavy USA. O 10.20 h bola zástava vztýčená. Krátko nato pplk. Chandler Johnson, veliteľ 2. práporu 28. pluku, rozhodol, aby z niektorej lode bola prinesená väčšia zástava. Dôvodom bolo, aby sa dala vidieť aj z väčšej vzdialenosti, čo by morálne vplývalo a povzbudzovalo aj ďalších amerických bojovníkov. Vlajku vo veľkosti 2,5 m x 1,4 m niesla na vrchol spojka pplk. Johnsona, námorník 1. tr. Rene Gagnon. K nemu bola pridelená 3-členná skupina seržanta Michaela Stranka. Nová zástava mala byť vztýčená vo chvíli, keď originálna bude spustená. Strankova skupina ťažko zápasila s tvrdou zemou a sopečnými kameňmi, preto jej prišli na pomoc ďalší dvaja, spojka Gagnon a ešte jeden vojak a všetci šiesti s námahou zástavu osadili. Tento okamih zachytil na známej fotografii fotoreportér Associated Press Joe Rosenthal. Nearanžovaná fotka, na ktorej ani jednému vojakovi nevidieť do tváre, sa stala večným symbolom bojového odhodlania amerického námorníctva v druhej svetovej vojne.
Po ovládnutí Suribachi sa Michael Strank presunul so svojou jednotkou severnejšie. O niekoľko dní, 1. marca 1945, ho zasiahli črepiny delostreleckého granátu vystreleného z americkej lode, keď do piesku kreslil mapu a svojim podriadeným vysvetľoval ich ďalší postup. Následkom zranenia podľahol. Pôvodne ho pochovali na cintoríne 5. divízie námornej pechoty. Jeho pozostatky boli 13. januára 1949 prevezené na cintorín v Arlingtone, kde našli svoj večný odpočinok najslávnejší Američania. Rozhodnutím senátu amerického štátu Pensylvánia z 13. februára 1995 bol deň vztýčenia vlajky – 23. február – vyhlásený v tomto štáte za deň Michaela Stranka.
Od roku 2023 nesie 65. prieskumný prápor v Prešove čestný názov Prieskumný prápor Michala Strenka. V Starej Ľubovni je zriadená i vojenská expozícia Michala Strenka, ktorá vzdáva pamiatku a hold slávnemu rodákovi zo slovenskej obce Jarabina.
Text: VHÚ
Foto: VHÚ, Vojenská expozícia Michala Strenka