Major justičnej služby JUDr. Tibor Július HAJDU

Narodil sa 14.4.1909 v Bátovciach, okres Levice. Po absolvovaní reálneho gymnázia s maturitou v Banskej Bystrici v roku 1927 študoval na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde absolvoval 8 semestrov. Akademický titul doktor práv získal v r. 1935. V r. 1935 – 1937 vykonal vojenskú prezenčnú službu v pešom pluku 28 v Prahe, kde v r. 1935 – 1936 absolvoval Školu pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe. Od 1. 9. 1936 do 3. 1. 1937 bol veliteľom čaty v pešom pluku 9 v Moste, potom absolvoval kurz pre dôstojníkov justičnej služby v Prahe. 1. 4. 1937 bol menovaný do hodnosti  podporučíka pechoty a pokračoval v teoretickom a praktickom justičnom výcviku vo vojenských justičných úradoch v Prahe, Banskej Bystrici a Bratislave. Od 1. 10. 1937 do 5. 7. 1938 vykonal dobrovoľnú ďalšiu činnú službu vo vojenskej prokuratúre v Banskej Bystrici. Po jej skončení nastúpil 10. 7. 1938 ako policajný koncipista do Zemského úradu v Prahe. 

20. 3. 1939 bol povolaný na mimoriadne cvičenie na diviznom súde Bratislava, 25. 4. 1939 ustanovený za čakateľa na služobné miesto dôstojníka justičnej služby v hodnosti poručíka, 6. 5. 1939 preložený do skupiny dôstojníkov justičnej služby z povolania, povýšený na nadporučíka justičnej služby a vykonal vojenskú sudcovskú skúšku. 10. 5. 1939 sa stal vojenským prokurátorom v Bratislave, 27. 5. 1939 zložil vojenskú prísahu Slovenskému štátu. 1. 5. 1940 bol povýšený na stotníka justície, 1. 1. 1943 na majora justície. 

Po začatí Slovenského národného povstania bol 10. 9. 1944 odvolaný z funkcie vojenského  prokurátora a pridelený ako referent na justičné oddelenie MNO v Bratislave, kde konal službu do 1. 3. 1945, keď odišiel za rodinou do obce Kunov a prečkal frontové udalosti. 

Po oslobodení podal prihlášku do čs. armády, prijímacia komisia II. inštancie pri MNO rozhodla 18. 6. 1945,  aby nebol prijatý ako dôstojník z povolania. Neprijatím do čs. armády stratil dosiahnutú vojenskú hodnosť a bol preložený koncom júla 1945 do zálohy ako vojak. Na základe jeho odvolania prijímacia komisia MNO pre dôstojníkov a rotmajstrov slovenskej národnosti v r. 1947 navrhla, aby bol do čs. armády prevzatý, pretože počas pridelenia na vojenskom súde v Bratislave sa snažil pomáhať osobám stíhaným za činnosť proti Nemcom (napr. v prípade gen. Š. Jurecha a gen. M. Markusa). Naopak, dôsledne postupoval voči osobám, ktoré sa dopustili trestných činov voči obyvateľstvu na východnom fronte (napr. v prípade mjr. Režuchu a pplk. Weiswea). V jeho prospech svedčili gen. M. Markus, gen. V. Bodický a pplk. A. Rašla. Na výzvu prijímacej komisie, aby nastúpil do činnej voj. služby nereagoval, a preto bolo rozhodnuté o jeho preložení do zálohy dňom 1. 8. 1947 v hodnosti majora justície. Počas zdĺhavého rozhodovania o jeho ďalšom osude pracoval od augusta 1945 do decembra 1952 ako úradník v chemických podnikoch v Bratislave, potom bol robotníkom v čs. štátnych lesoch n. p. Rimavská Sobota a v Stredoslovenských keramických závodoch n. p. Kalinovo. Od mája 1954 do februára 1958 bol plánovačom v čs. štátnych lesoch v Lučenci a úradníkom v Závodnom klube ROH Baník v Handlovej.

Text: Ing. Peter KRAJČÍROVIČ, VHA
Foto: VHÚ – VHA

Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 79-80. ISBN 978-80-89523-20-7.