Karpatsko-duklianska operácia – pohľad do histórie
Dňa 6. októbra 2024 si pripomenieme Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie a 80. výročie Karpatsko-duklianskej operácie, ktorou sa začalo priame oslobodzovanie Československa. Karpatsko-duklianska operácia, ktorá bola útočnou operáciou vojsk 38. armády 1. ukrajinského frontu maršala I. S. Koneva a časti síl 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu genplk. I. J. Petrova, bola jednou z najťažších na našom území a vyžiadala si veľké obete.
Spomienka generála
Neskorší armádny generál a československý prezident Ludvík Svoboda, ktorý v tejto náročnej vojenskej operácii velil 1. československému armádnemu zboru, priblížil v diele Z Buzuluku do Prahy atmosféru prvých bojov v Karpatsko-duklianskej operácii nasledovne: „Nastáva deň, hmla sa dvíha, viditeľnosť sa zlepšuje. Nepriateľská paľba z lesov sa zosilňuje. Už nestrieľajú len guľomety, ale aj delá a mínomety. A nepriateľské granáty a míny si nevyberajú – zraňujú aj usmrcujú.“ ... „V paľbe diel a treskote mín zrazu začujeme hukot motorov. Lietadlá? To vari nie. Ale vylúčiť nemožno. Citlivé ucho zachytáva známy škripot, neklamný príznak idúcich tankov. Tanky! Už ich vidíme. Vyrážajú. Delá majú namierené vodorovne vopred. Oceľové stroje kolísavo vyliezajú z lesa. V závojoch rozstrekovanej hliny a bahna rozoznávame prikrčené postavy sediace na strojoch. Motory revú, stroje sa rútia na plný plyn. Delo vedúceho tanku vystrelilo prvý granát. Hneď nato i z ostatných tankov vyšľahli plamene výstrelov. Tanky a samopalníci strieľajú v chode zo všetkých zbraní. Protiútok! Nepriateľ nás predišiel. Začal útok skôr, ako my sme vyrazili do útoku. Rozpútava sa prvý boj.“
Straty
O tom, že boje v slovenských horách priniesli mnohé obete na oboch stranách bojovej línie vypovedajú tieto čísla: sovietska 38. armáda stratila 13 264 padlých, zomrelých a nezvestných a 48 750 mala ranených a nemocných. 1. čs. armádny zbor mal 1 630 padlých, zomretých a nezvestných a 4 069 ranených. Nepriateľské straty sa odhadovali na 52 000 padlých a ranených.
Priebeh operácie
Operácia sa uskutočnila od 8. 9. do 28. 10. 1944 ako súčasť Východokarpatskej operácie. Hlavný úder viedli vojská 38. armády genplk. K. S. Moskalenka v smere Krosno – Dukla – Prešov. Na jej ľavé krídlo nadväzovali zväzky pravého krídla 1. gardovej armády genplk. A. A. Grečka, útočiace z priestoru Sanok v smere Zagorz – Medzilaborce. Operáciu letecky podporovala sovietska 2. letecká armáda. Zámerom tejto operácie bolo rozbitie protistojacich síl nemeckej skupiny armád „Severná Ukrajina“ (od 23. 9. 1944 skupiny armád „A“) v predhorí Karpát a rýchly prechod karpatskými hrebeňmi na Slovensko s cieľom poskytnúť pomoc Slovenskému národnému povstaniu. Podmienkou pre splnenie tejto mimoriadne ťažkej úlohy bol moment prekvapenia a vysoké tempo útoku. Rýchly prielom opevneného karpatského masívu mal byť uľahčený ústretovým úderom dvoch slovenských divízií Východoslovenskej armády smerujúcim do tyla nemeckých vojsk a aktívnou činnosťou partizánov, ktorá mala značne obmedziť presun nepriateľských síl a prostriedkov k pásmu prielomu. Tieto náročné úlohy sa nepodarilo uskutočniť.
Obidve slovenské divízie patriace do zostavy Východoslovenskej armády gen. A. Malára boli ešte pred začiatkom útočnej operácie Nemcami odzbrojené. Sily nepriateľa v pásme útoku sovietskych a československých vojsk rýchlo narastali v dôsledku presunu viacerých zväzkov a útvarov z iných úsekov frontu a zo Slovenska. Už v dňoch od 8. 9. – 13. 9. 1944 sa zo Slovenska presunulo do priestoru 38. armády až 12 500 nemeckých vojakov, čo sa bezprostredne prejavilo stabilizovaním východnej časti povstaleckého frontu. Útok vojsk 38. armády sa postupne menil na zdĺhavé a vyčerpávajúce boje o ovládnutie priečnych horských hrebeňov a priesmykov.
Hranice Slovenska dosiahli ako prvé 20. septembra 1944 zväzky pravého krídla 1. gardovej armády a na druhý deň jednotky 128. gardovej streleckej divízie oslobodili prvú slovenskú obec Kalinov. V pásme 38. armády, po ťažkých bojoch príslušníkov 1. čs. armádneho zboru na území Poľska pri Machnówke, v priestoroch kóty 534, mesta Dukla a Hyrowej hory, prešli 6. októbra 1944 v priestore Duklianskeho priesmyku definitívne na územie Slovenska aj jeho jednotky.
Pod týmto historickým dátumom je vo vojnovom denníku 1. čs. armádneho zboru okrem iného napísané: „O 6,30 hod. vyrazili prieskumné hliadky 1. brigády smerom k čs. hraniciam, o 8.00 hod. dosiahli už prvú obec ležiacu na čs. území – Vyšný Komárnik. Prieskumná hliadka práporu škpt. Knopa pod velením čat. Nebiljaka, v zostave des. Tirek, des. Počil, des. Heyda, voj. Kučeravý, voj. Perekaň, voj. Nemrich, voj. Koubela, voj. Mazur (všetci z roty automatčíkov ppor. Bileja), ktorá ako prvá dosiahla čs. hranice, priamo na ceste pri Duklianskom priesmyku vztýčila tam čs. štátnu vlajku. V prvej dedine, Vyšnom Komárniku, vztýčil vlajku osvetový dôstojník práporu rtm. Ivanič Michal a voj. Havran a jej ochranu prevzal miestny obyvateľ Štefan Handoga.“
Slováci v armádnom zbore
Môžeme byť právom hrdí na to, že na tejto historickej udalosti dôstojne participovali aj Slováci. Veď na začiatku Karpatsko-duklianskej operácie sa v rámci zboru hlásilo k slovenskej národnosti 3 326 osôb. Tento počet vzrástol v priebehu jedného mesiaca na 4 601 vojakov. Navyše Slováci tvorili väčšinu personálu elitnej jednotky zboru – 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády, ktorá bola po bojoch v Karpatoch, ešte počas operácie, letecky presunutá na povstalecké územie a významným spôsobom sa podieľala na bojoch povstaleckej 1. československej armády na Slovensku.
Ťažké frontové boje, ktoré trvali do konca októbra, odčerpávali značné sily a prostriedky nepriateľa, ktoré nemohol účinne nasadiť nielen na iných úsekoch sovietsko-nemeckého frontu, ale ani proti povstalcom nachádzajúcim sa na území stredného Slovenska.
VHÚ Bratislava, september 2024
