Podplukovník delostrelectva František KLUČÍK
Narodil sa 11. 4. 1899 v Banskej Bystrici. Po skončení gymnázia v Trenčíne v r. 1915 – 1919 absolvoval kadetku v Nagyvárade a následne 2-mesačný kurz pre pešie vojsko v Miloviciach. V hodnosti podporučíka vykonával funkciu veliteľa čaty v pešom pluku 54 (neskôr 6) v Mukačeve a streleckom pluku 2 (neskôr 20) v Hraniciach na Morave. Po skončení 6-mesačného dôstojníckeho kurzu vo Vojenskej akadémii bol 1. 10. 1920 povýšený na poručíka delostrelectva. Potom postupne pôsobil ako veliteľ čaty v horskom delostreleckom oddiele 259 Žilina, horskom delostreleckom oddiele 254 Trutnov, horskom delostreleckom pluku 202 Prešov a ľahkom delostreleckom pluku 4 v Josefove. V tomto útvare slúžil aj po skončení ekvitačného kurzu a ekvitačnej školy pre dôstojníkov delostrelectva v Delostreleckom učilišti v Olomouci v rokoch 1925 a 1927. Vykonával tu funkcie I. dôstojníka, zástupcu veliteľa batérie, veliteľa batérie a pobočníka veliteľa náhradnej batérie. K 1. 10. 1928 ho povýšili na nadporučíka delostrelectva a k 1. 10. 1931 na kapitána delostrelectva. Dňom 15. 9. 1933 prevzal funkciu veliteľa batérie v delostreleckom pluku 109 v Bratislave. V rokoch 1935 – 1936 absolvoval strelecký kurz delostrelectva v Delostreleckom učilišti a v septembri 1938 bol premiestnený k delostreleckému pluku 18 do Žatca.
Od marca 1939 slúžil v slovenskej armáde ako veliteľ oddielu delostreleckého pluku v Bratislave, od mája 1939 v novej hodnosti stotníka delostrelectva. K 1. 1. 1940 bol povýšený na majora delostrelectva a na začiatku septembra 1940 premiestnený k delostreleckého pluku l v Topoľčanoch. Už o niekoľko dní však odišiel k delostreleckému pluku 12 v Kežmarku, kde prevzal funkciu veliteľa oddielu. V júni 1940 sa v tejto posádke stal veliteľom mobilizovaného „B“ pluku a v auguste 1942 zástupcom veliteľa delostreleckého pluku 12. Vo februári 1942 bol prevelený k delostreleckého pluku 11 v Žiline. V marci toho roka s ním odišiel k Rýchlej divízii na východný front ako veliteľ oddielu. V rámci reorganizácie delostreleckých jednotiek tu postupne vykonával funkcie veliteľa divízneho delostrelectva a delostreleckého oddielu 11. Po návrate z poľa v septembri 1942 opäť pôsobil v Kežmarku ako veliteľ delostreleckého pluku 12. Dňom 1. 1. 1943 bol povýšený na podplukovníka delostrelectva a následne ustanovený na funkciu náčelníka štábu Divíznej oblasti 2 v Banskej Bystrici, neskôr Divíznej oblasti 1 v Trenčíne. 3. 9. 1944 bol zaistený v Liptovskom Mikuláši a o deň neskôr eskortovaný k Veliteľstvu 1. čs. armády na Slovensku do Banskej Bystrici. Tu bol väznený do 13. 10. 1944, keď počas eskortovania do zajateckého tábora v Ľubietovej, ho pri údajnom pokuse o útek zastrelila povstalecká vojenská eskorta spolu s plk. gšt. V. Kanákom, plk. O. Zverinom a ďalšími dôstojníkmi. Je pochovaný v Ľubietovej.
Text: pplk. v. v. PhDr. Jan ŠTAIGL, CSc., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 119. ISBN 978-80-89523-20-7.
