Podplukovník pechoty v zálohe Ján KORECKÝ (do konca augusta 1943 KUŤKA)
Narodil sa 20. 11. 1914 v Šalgove (od roku 1948 Svätoplukovo), okres Nitra. Po absolvovaní meštianskej školy v Nitre v rokoch 1928 – 1932 študoval od septembra 1932 do septembra 1936 na Obchodnej akadémii v Nitre. Do čs. brannej moci bol zaradený 1. 10. 1936 vo Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove, ale už v polovici októbra 1936 bol ako vojak ašpirant (voj. ašp.) premiestnený do pešieho pluku 26 v Levoči. Počas výkonu vojenskej prezenčnej služby absolvoval Školu pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe v Banskej Bystrici. V septembri 1938 bol v hodnosti čatára ašp. prijatý do Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave pre školský rok 1938 – 1939. V polovici decembra 1938 ho prepustili z činnej služby a od januára 1939 pracoval v Bratislave ako predavač vo firme Baťa. V súvislosti s ťažením slovenskej armády proti Poľsku v hodnosti čat. ašp. v zálohe (zál.). 3. 9. 1939 nastúpil na mimoriadne cvičenie v zbrani. 1. 10. 1939 bol povýšený do hodnosti poručíka v zál. a 21. 10. 1939 prepustený do pomeru mimo činnej služby. Do konca januára 1940 pracoval ako účtovník na Ministerstve financií SR. 31. 1. 1940 bol prevedený do činnej služby v dôsledku aktivovania a dňom 1. 2. 1940 preložený do skupiny dôstojníkov pechoty z povolania, premiestnený do pešieho pluku 4. v Bratislave ako veliteľ čaty 4. roty. Na konci marca 1941 ho premiestnili do pešieho pluku 2 do Trenčína, odkiaľ 27. 6. 1941 odišiel na východný front. Ako veliteľ roty sa s jednotkami Rýchlej divízie dostal až k rieke Mius. Po zranení, ktoré utrpel 26. 12. 1941, sa liečil vo Vojenskej nemocnici v Bratislave. Dňa 1. 1. 1942 bol povýšený na nadporučíka pech. Po vyliečení bol veliteľom čaty pechotného výcviku v automobilovom prápore v Banskej Bystrici. V polovici októbra 1942 ho premiestnili na Veliteľstvo pozemného vojska (VPV) a 1. 2. 1943 ustanovili do funkcie obranného dôstojníka VPV. 2. 8. 1944 odletel z Troch Dubov do ZSSR ako kuriér ilegálneho Vojenského ústredia s vojenským plánom povstania. S jednotkami 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády 6. 10. 1944 priletel na povstalecké územie a bol zaradený na funkciu prednostu spravodajského oddelenia Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. Od konca októbra 1944 sa ukrýval v horách. 3. 2. 1945 v priestore Lučenca prešiel cez front k sovietskej Červenej armáde a potom dočasne pôsobil ako spravodajský dôstojník na veliteľstve sovietskeho 2. ukrajinského frontu.
Za účasť v Slovenskom národnom povstaní mu bola v zmysle nariadenia vlády SR z 22. 11. 1942 dňom 20. 10. 1944 správnym opatrením odňatá hodnosť npor. pech. slov. armády a bol preložený do počtu mužstva ako strelník.
Na začiatku apríla 1945 prišiel do Košíc, kde bol pridelený na 2. oddelenie Hlavného štábu MNO a 6. 4. 1945 povýšený na štábneho kapitána pech. s účinnosťou od 28. 10. 1944. Do hodnosti majora pech. bol povýšený 14. 7. 1945. Od 6. 11. 1945 bol ustanovený na funkciu vojenského a leteckého atašé v Juhoslávii. Dňom 15. 10.1946 bol premiestnený do pešieho práporu 28 a zároveň odvolaný z postu vojenského atašé v Belehrade z dôvodu, aby si doplnil vzdelanie štúdiom v 3. ročníku Vysokej školy válečnej v Prahe. Od júla do októbra 1947 pôsobil vo funkcii náčelníka štábu veliteľstva „Teplice“, ktorému boli podriadené jednotky nasadené proti banderovcom. Od októbra 1947 do septembra 1948 vykonával funkciu prednostu 1. a 4. oddelenia veliteľstva 2. brigády v Banskej Bystrici. Dňom 1. 10. 1948 bol na vlastnú žiadosť preložený do zálohy. 9. 5. 1965 ho povýšili na podplukovníka pech. v zál. Po odchode z armády do septembra 1951 pracoval ako úradník vo výrobných podnikoch v Bratislave a Banskej Bystrici, potom do februára 1953 ako robotník vo Verejnoprospešných závodoch v Banskej Bystrici. Od februára 1953 do februára 1955 bol finančným plánovačom Okresného priemyslového kombinátu v Banskej Bystrici, od februára 1955 do novembra 1963 vedúcim oddelenia Krajskej služby Slovenského štatistického úradu v Nitre. V nasledujúcom roku pracoval ako ekonóm Krajskej komisie ľudovej kontroly v Bratislave a od decembra 1964 až do odchodu do dôchodku na začiatku januára 1973 ako vedúci kontrolného útvaru Západoslovenských mliekarní v Bratislave. Zomrel v roku 1985.
Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef BYSTRICKÝ, CSc., VHÚ – OVHV
Foto: Múzeum SNP
