Plukovník in memoriam Ľudovít KOZA
Narodil sa 9. 12. 1913 v obci Divín. Po maturite na gymnáziu v Lučenci 1934 nastúpil na prezenčnú vojenskú službu v pešom pluku 7 v Nitre. Absolvoval Školu pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe a bol pridelený k cyklistickému práporu 3 do Levíc, kde vykonával funkciu zástupcu veliteľa čaty. V októbri 1935 nastúpil do Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave, ktorú skončil v roku 1937 v hodnosti por. pech. Následne pôsobil ako veliteľ guľometnej čaty v hraničiarskom prápore 3 v Žamberku a inštruktor v Škole na výchovu dôstojníkov ženijného vojska v zálohe v Čáslavi. Na jar 1938 absolvoval kurz leteckých pozorovateľov v Piešťanoch.
Po prijatí do slovenskej armády bol preložený do skupiny dôstojníkov letectva a zaradený k leteckému pluku v Piešťanoch, kde od 18. 7. 1939 do 14. 4. 1940 vykonával funkciu veliteľa pozorovacej letky. K 1. 1. 1940 bol povýšený na nadporučíka letectva a po absolvovaní pilotného kurzu na dvojmiestne lietadlá pôsobil ako veliteľ školskej letky v Leteckej škole v Trenčianskych Biskupiciach, od septembra 1943 v Banskej Bystrici. V roku 1941 absolvoval 5-mesačný kurz stíhacích pilotov, 1. 7. 1942 bol povýšený na stotníka letectva a na prelome 1942/1943 absolvoval zdokonaľovací pilotný výcvik. V tomto čase už bol zapojený do odbojovej činnosti, v rámci ktorej spolupracoval najmä so skupinou bývalého por. let. Ľ. Kukorelliho. Dňa 2. 8. 1944 odletel so styčným dôstojníkom ilegálneho Vojenského ústredia npor. J. Koreckým do ZSSR nadviazať spojenie so sovietskou Červenou armádou. V tom istom mesiaci bol v hodnosti kpt. zaradený do čs. brannej moci v ZSSR s predurčením na veliteľskú funkciu v 1. čs. samostatnom stíhacom leteckom pluku. Po návrate pluku zo Slovenska, kde sa aktívne zúčastnil Povstania (28. 11. 1944 bol pluku udelený čestný názov „Zvolenský“) a jeho začlenení do organizácie novovytváranej 1. čs. zmiešanej leteckej divízie v decembri 1944, bol vymenovaný za zástupcu veliteľa pluku. Dňom 1. 4. 1945 ho povýšili do hodnosti škpt. let. V tom istom mesiaci sa s plukom v rámci Ostravskej operácie podieľal na oslobodzovaní ČSR, pričom sa mu vo vzdušnom súboji podarilo poškodiť jedno nepriateľské lietadlo.
Krátko po skončení vojny, 1. 8. 1945, bol povýšený na mjr. let. a od 16. 8. 1945 do 25. 2. 1948 vykonával funkciu veliteľa 1. čs. stíhacieho leteckého pluku, ktorý sa v mierovej dislokácii čs. armády stal súčasťou 4. leteckej divízie (veliteľstvo Trenčín) a pôsobil na letisku Tri Duby. K 26. 2. 1948 bol vymenovaný za veliteľa 4. leteckej divízie a posádkového veliteľa v Trenčíne. K 1. 6. 1948 ho vyslali na štúdium do ZSSR, z ktorého bol v decembri 1949 odvolaný. Po návrate ho zatkli a do konca roka 1952 držali vo vojenskej väznici. Pre údajnú špionáž ho štátny súd následne odsúdil na osem rokov ťažkého žalára a stratu občianskych práv, hodnosti a vyznamenaní. V roku 1964 súd rozsudok zrušil. Dňa 1. 8. 1968 Kozu v pôvodnej hodnosti opäť prijali do armády na funkciu zástupcu veliteľa Vyššieho leteckého učilišťa v Košiciach pre zahraničných pilotov. Dňom 1. 1. 1973 bol preložený do zálohy. Zomrel 1. 3. 1991 v Divíne. Úplne bol rehabilitovaný až v roku 1991, keď ho súčasne povýšili do hodnosti plk. in memoriam.
Text: pplk. v. v. PhDr. Jan ŠTAIGL, CSc., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 129-130. ISBN 978-80-89523-20-7.
