Československá vojenská medaila Za zásluhy
Nariadením londýnskej exilovej vlády Československej republiky bola dňa 20. apríla 1943 zriadená československá vojenská medaila Za zásluhy, ktorá bola určená pre príslušníkov československej armády v zahraničí, a tiež aj pre príslušníkov spojeneckých vojsk za vynikajúce zásluhy o československú armádu, ktoré sa netýkali ich bojovej činnosti. Vyznamenaní ňou mohli byť aj československí občania a cudzinci, ktorí takéto zásluhy preukázali na domácom území. Taktiež mohla byť udeľovaná vojenským a iným útvarom, skupinám osôb a symbolom znázorňujúcim skupiny osôb. Oprávneným nositeľom bolo toto vyznamenanie udeľované na návrh vlády prezidentom republiky. Vyznamenanie malo podľa stanov dva stupne a udeľovalo sa vždy iba raz, buď v prvom, alebo v druhom stupni. Medaily prvého stupňa sa razili zo striebra (punc 800/1000) a druhého z bronzu. Na odeve sa vyznamenanie nosilo buď vo forme in natura na ľavej strane pŕs, alebo v podobe stužky nad ľavým náprsným vreckom. Na stužku medaily prvého stupňa bola ako odlišovací znak upevnená päťramenná hviezdička s priemerom 5 mm. Spolu s medailou bol udeľovaný aj dekrét vo formáte A4. Na ňom bolo okrem iného uvedené aj poradové číslo, ktoré sa na samotnú dekoráciu priamo nerazilo. K medailám odovzdaným ešte v priebehu vojny v Londýne boli vydávané legitimácie vo formáte A6. Vyznamenanie bolo udeľované doživotne a bezplatne, pričom po smrti nositeľa ostávalo v pietnej úschove jeho rodiny. Ministerstvu národnej obrany sa vracalo iba v prípade, ak po nebohom nikto neostal.
Autorom výtvarného návrhu bola londýnska firma Spink & Son Ltd. Na averznej strane medaile s priemerom 34 mm dominoval bočný portrét troch vedľa seba stojacích československých vojakov s nasadenou prilbou vzor 32. Na reverznej strane bola znázornená lipová ratolesť s deviatimi lístkami položená na medzikruží. Z neho po celom obvode vychádzali rovnako veľké a pravidelné lúče svetla. K vrchnému okraju medaile boli ako záves upevnené dva prekrížené meče. Cez nebolo možné prevliecť náprsnú látkovú stuhu. Jej motív bol tvorený piatimi pruhmi modrej a bielej farby. Zaujímavosťou je, že na základe spôsobu spracovania motívov a podľa farebných odtieňov stuhy bolo možné rozlíšiť dve verzie tohto vyznamenania. Prvou z nich bolo tzv. londýnske vydanie z rokov 1943 – 1945. Pre tieto medaily bola typická hlboká razba s ostrým zobrazením motívov. Pomerne výrazné boli aj farby na stuhe s tým, že modrá mohla mať jemne fialový a biela jemne šedý nádych. Druhou verziou bolo tzv. pražské vydanie z rokov 1945 – 1947. Pre tieto medaily bola naopak typická plytšia razba s jemnejšími motívmi. Menej výraznejšie boli aj farby na stuhe. Tie si však stabilnejšie držali svoj stanovený odtieň. Neskoršie dekorácie prvého stupňa boli už v tomto prípade razené z postriebrenej zliatiny kovov.
Zobrazená medaila II. stupňa v tzv. pražskom vydaní patrila vodičovi (od 17. decembra 1943 vodič III. kategórie) Jozefovi Hafičovi (vojenské číslo R. 1062) narodenému dňa 13. mája 1918 v obci Dubová (okres Svidník). Do zbierok niekdajšieho Dukelského múzea vo Svidníku bola získaná dňa 28. decembra 1989 kúpou od samotného nositeľa. Ten od 1. júna 1939 postupne prešiel územím Poľska, ZSSR, Palestíny (tu sa stal príslušníkom 11. československého pešieho práporu „Východný“), Egypta, Sýrie, Libanonu, Líbye, pričom dňa 13. augusta 1943 sa ako príslušník 200. československého ľahkého protilietadlového pluku „Východný“ doplavil do Liverpoolu. Na území Anglicka sa krátko potom stal členom Čs. samostatnej obrnenej brigády sformovanej dňa 1. septembra 1943 na základe predchádzajúcej reorganizácie vtedajšej 1. čs. zmiešanej brigády po doplnení jej početného stavu práve o príslušníkov československých vojenských jednotiek bojujúcich na Strednom východe. Po invázii spojeneckých vojsk v Normandii bola potom brigáda v počte asi 4 000 mužov premiestnená z prístavu Portsmouth na francúzske územie, kde bola zaradená do zostavy britskej 21. skupiny armád pod velením generála Bernarda Montgomeryho (1887 – 1976) a v období od začiatku októbra 1944 až do konca vojny sa podieľala na obliehaní prístavu Dunkerque. Samotnému Jozefovi Hafičovi sa následne po ukončení týchto bojov podarilo do konca mája 1945 vrátiť domov do Československa a dňa 12. novembra 1945 bol demobilizovaný. Ako príslušník západného odboja sa pritom plného uznania svojich bojových zásluh dočkal až v roku 1990. O štyri roky neskôr sa ako veterán na základe pozvania od britskej vlády priamo zúčastnil veľkolepých osláv 50. výročia vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii. Zomrel dňa 27. októbra 1997 v Spišskej Novej Vsi.
Zdroje:
VHM Piešťany – Múzejné oddelenie Svidník, Zbierkový fond, Zbierka č. XV – Rady, vyznamenania, medaily, zbierkový predmet s evidenčným číslom RVM 350 S – Československá vojenská medaila Za zásluhy, katalogizačný záznam
KOLÁŘ, Milan – ŠNAJDR, Oldřich. Sovětská a československá vyznamenání. Praha : Magnet, 1974, s. 117-118.
PULEC, Vladivoj. Československá státní vyznamenání, státní čestná uznání a ceny. Praha : SNTL, 1980, s. 80-81.
PURDEK, Imrich. Československá a slovenská vojenská symbolika v priesečníku heraldiky, faleristiky a vexikológie (1914 – 1945). Bratislava : Vojenský historický ústav, 2015, s. 204-205. ISBN 978-80-89523-31-3.
RODÁK, Jozef. Pozabudnutí hrdinovia. Vojnové a povojnové príbehy. Prešov : ADIN, 2012, s. 20-22. ISBN 978-80-89540-19-8.
HOLÍK, Peter. Vojenská medaila Za zásluhy. In Obrana, 2022, roč. 30, č. 12, s. 47. ISSN 1336-1910.
Mgr. Peter Holík – VHÚ – VHM Svidník
Foto: VHÚ – VHM
