Plukovník Ľudovít KUBO
Narodil sa 23. 4. 1918 v Trenčíne. V r. 1929 – 1937 absolvoval štúdium na štátnom Reálnom gymnáziu v Trenčíne. Prezenčnú vojenskú službu vykonával od 1. 10. 1937 ako vojak ašpirant 9. roty pešieho pluku 17 v Trenčíne. Od októbra 1937 do apríla 1938 bol frekventantom Školy pre dôstojníkov pechoty v zálohe. Po jej absolvovaní bol zaradený ako veliteľ čaty. Dňa 20. 9. 1938 ho v hodnosti čatára ašpiranta premiestnili do Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave. O dva týždne neskoršie však bol v dôsledku mobilizácie premiestnený späť do pešieho pluku 17 a ako veliteľ čaty odoslaný do obranného úseku v priestore Komárna. Od decembra 1938 vykonával funkciu inštruktora v Škole pre dôstojníkov pechoty v zálohe v Trenčíne.
Po vzniku Slovenského štátu sa stal príslušníkom slov. armády. Od apríla 1939 vykonával funkciu veliteľa náhradnej zálohy vo Výcvikovom tábore v Dolnom Kubíne. V máji 1939 bol zaradený do pomocnej roty pešieho pluku 5 v Nitre. 1. 8. 1939 ho vymenovali za poručíka a 31. 8. ustanovili do funkcie veliteľa roty. V rovnakej funkcii sa v septembri 1939 zúčastnil ťaženia proti Poľsku. Od novembra 1939 pôsobil ako pobočník veliteľa náhradného práporu pešieho pluku 5 (1. 10. 1940 premenovaný na peší pluku 2.). 8. 2. 1941 sa stal mobilizačným dôstojníkom pešieho pluku 2 v Trenčíne. 1. 1. 1942 ho povýšili do hodnosti nadporučíka pechoty a ustanovili za veliteľa roty. Na začiatku druhej polovice marca 1942 odišiel na východný front k Rýchlej divízii nachádzajúcej sa v obrane pri rieke Mius. V polovici októbra bol pridelený na operačné oddelenie veliteľstva Rýchlej divízie. Podieľal sa na prípravách prechodu Rýchlej divízie na stranu Červenej armády, riadených gen. II. tr. Š. Jurechom. Na začiatku apríla 1943 sa vrátil na Slovensko a nastúpil do funkcie pobočníka veliteľa pluku. 1. 8. 1943 bol pridelený na spravodajské oddelenie MNO SR a 30. 7. 1944 premiestnený na Veliteľstvo pozemného vojska v Banskej Bystrici, kde sa stal prednostom spravodajského oddelenia.
Zapojil sa do príprav SNP podľa pokynov pplk. gšt. J. Goliana a mjr. gšt. J. Noska. Po vypuknutí SNP vykonával funkciu prednostu spravodajského oddelenia veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku až do návratu npor. J. Koreckého zo ZSSR, potom prevzal vedenie obrannej skupiny spravodajského oddelenia. 28. 10. 1944 bol povýšený na štábneho kapitána. Po skončení organizovaného odporu 1. čs. armády na Slovensku ustúpil do hôr. 2. 11. 1944 v priestore Bukovca padol do nemeckého zajatia. Väznený bol v Banskej Bystrici a Bratislave. Pred koncom prvej dekády decembra ho previezli do zajateckého tábora Stammlager XVII A Kaisersteinbruch. Na začiatku druhej polovice januára 1945 ho vypočúvali v Bratislave a o mesiac neskôr odviezli naspäť do Kaisersteinbruchu, a potom do zajateckého tábora IV. F/Z Altenburg. Za účasť v SNP mu bola v súlade s uznesením vlády SR z 22. 11. 1944 dňom 20. 10. 1944 správnym opatrením odňatá hodnosť nadporučíka pechoty slovenskej armády a bol preložený do počtu mužstva ako strelník.
Na Slovensko sa vrátil na začiatku júna 1945. V júli 1945 bol prijatý do čs. armády a od začiatku augusta vykonával funkciu prednostu osobného oddelenia veliteľstva VII. armádneho zboru v Trenčíne. 25. 10. 1947 ho povýšili na majora. Od januára 1946 pôsobil ako prednosta spravodajského oddelenia veliteľstva VII. zboru. Od júna do októbra 1946 bol členom preverovacej komisie pre dôstojníkov slovenskej národnosti na úrade štátneho tajomníka MNO v Prahe a veliteľstve Vojenskej oblasti 4 v Bratislave. V čase od októbra 1946 do júna 1949 študoval vo Vysokej škole válečnej v Prahe. Po jej absolvovaní bol ustanovený za náčelníka skupiny taktiky vo Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave. Tu pôsobil do augusta 1950, keď prevzal veliteľskú funkciu v Pechotnom učilišti v Lipníku nad Bečvou. 1. 9. 1951 ho povýšili na podplukovníka. Od októbra 1952 do októbra 1955 vykonával funkciu náčelníka skupiny taktiky. Na plukovníka bol povýšený 11. 12. 1954. Jeho vojenská kariéra sa skončila v októbri 1955. V civilnom živote pracoval ako zamestnanec Váhostavu. V r. 1991 bol rehabilitovaný v hodnosti plk. Zomrel 26. 10. 1992 v Martine.
Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA Bratislava
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 141. ISBN 978-80-89523-20-7.
