LETECKÁ IMITAČNÁ BOMBA IAB-500
LETECKÁ IMITAČNÁ BOMBA IAB-500
Všetky ozbrojené sily a zložky celosvetovo zápasia s fenoménom priblíženia výcviku reálnym podmienkam v boji. Ide pritom nielen o simuláciu, prípadne potvrdenie simulovaného zásahu cieľa, ale o celú škálu faktorov pôsobiacich na človeka uprostred bojovej činnosti. Tieto faktory, od jednoduchého vyčerpania fyzickou námahou cez rôzne druhy stresu až po komplexné navodenie vizuálneho a zvukového prostredia bojiska, významným spôsobom prispievajú k vycvičenosti jednotiek a ich následnej použiteľnosti v boji.
Práve na dôveryhodnú simuláciu posledných menovaných vizuálnych a zvukových efektov sa pri výcviku používa široko rozvetvená rodina tzv. pyrotechnických imitačných prostriedkov rôznych druhov od jednoduchých dymovníc, výbušiek až po pomerne komplexné zariadenia navodzujúce efekt napr. výstrelu kanónov, odpálenia rakiet a pod.
Jeden pomerne netradičný predstaviteľ týchto prostriedkov sa od roku 2020 nachádza aj v zbierkach VHM. Ide o imitačnú leteckú bombu IAB-500 (Имитационная Авиационная Бомба – Imitacionnaja Aviacionnaja Bomba), vyvinutú a používanú pre potreby výcviku činností pri použití jadrovej bomby, prípadne pozemnej jadrovej nálože. Svojím tvarom verne kopírovala 30 kg taktickú atómovú bombu 8U69 Tatjana a v podmienkach čs. letectva ju bolo schopné uniesť len lietadlo Su-7BM. Atómová bomba 8U69 Tatjana bola pritom prvou skutočne bojovou jadrovou bombou, ktorá bola prvýkrát odskúšaná v roku 1953, následne bola zaradená do sériovej výroby a zaradená do výzbroje frontového a diaľkového letectva ZSSR.
Samotná IAB-500 bola určená na imitáciu vonkajšieho účinku výbuchu jadrovej bomby, a to buď vzdušného, alebo pozemného. Za týmto účelom dosahovala pomerne impozantné výkony – vizuálny efekt v podobe ohnivej gule mal priemer 45 m a pôsobil po dobu 0,8 až 2 s. Následný typický „hríbový“ dymový oblak dosahoval výšku až 210 m a šírku klobúka 170 m, a to po dobu trvania až do 60 s, samozrejme, v závislosti od poveternostných podmienok. Tento oblak bol potom pozorovateľný až do vzdialenosti 10 km. Pritom pri výcviku mala byť vzdialenosť od pozemného výbuchu, v ktorom sa nesmeli nachádzať osoby a technika mimo špeciálneho úkrytu, minimálne 2 km (dokonca 3 km pri vzdušnom výbuchu). Zaujímavosťou je poznámka vo vojenskom predpise k IAB-500, ktorá stanovuje vykonať núdzové odhodenie bomby mimo obývané územie, nakoľko pri dopade na zem môže dôjsť k výbuchu s účinkami málo odlišnými od pozemného výbuchu.
Hlavným zmyslom použitia IAB-500 bol výcvik všetkých druhov vojsk pre situácie s použitím taktických jadrových zbraní, a to v celej škále činností od jej zhodenia, krytia sa pri pozorovanom výbuchu až po následné činnosti pri dekontaminácii osôb, materiálu a prostredia. Túto situáciu pritom navodzovala mimoriadne dôveryhodne, ako vyplýva už aj z vyššie uvedených parametrov. Zároveň sa používala aj na výcvik posádky lietadla – nosiča v špecifickej taktike a činnostiach použitia jadrovej leteckej bomby (v dobových predpisoch uvádzanej ako „špeciálnej leteckej bomby“).
Vývoj IAB-500 prebiehal začiatkom 60. rokov v ZSSR, pričom prvé testovacie zhodenie bolo vykonané v roku 1961. Do služby v sovietskom letectve vstúpila v roku 1964 a v armádach Varšavskej zmluvy bola používaná až do 80. rokov, keď bola nahrádzaná novšími prostriedkami. V ČSĽA sa k tejto bombe viaže predpis LET-24-10 schválený 9. apríla 1974.
Z technického hľadiska ide o leteckú bombu s hmotnosťou 470 kg s dĺžkou 3 365 mm, priemerom tela 580 mm a rozpätím stabilizátorov 726 mm. Skladá sa z oceľového telesa, špičky, aerodynamického krytu, stabilizátorov, stopovky TMG-55 a potrebných elektrických zariadení. Efekt je dosiahnutý kombináciou počinovej náplne, náplní trhaviny (TNT a TGA), fosforu a petrolejovej náplne. Samotnú iniciáciu štandardne zabezpečuje buď nárazový letecký zapaľovač AMV-AE v prípade pozemného výbuchu, alebo časový letecký zapaľovač AT-EA v prípade vzdušného výbuchu. Požadovaný typ zapaľovača (časový alebo nárazový) sa potom do bomby vkladá pri kompletizácii pred samotným použitím. Bombu však možno iniciovať aj na zemi pyrotechnickým spôsobom.
Bombu možno zhadzovať z vodorovného, stúpavého aj strmhlavého letu až do rýchlosti letu 2 000 km/h a výšky 20 000 m, pričom sa mohla používať na väčšine bojových lietadiel Varšavskej zmluvy tej doby, a to na vonkajších, ale aj vnútorných závesníkoch.
V súčasnosti je sprístupnená v rámci výstavy Palubná letecká výzbroj a výstroj 20. storočia v priestoroch STM – Múzea letectva v Košiciach.
Použitá literatúra:
VHM – Mo Piešťany, Zbierka č. IX – Strelivo a náloživo, SN 728, Bomba imitačná jadrová IAB-50, katalogizačný záznam.
LET-24-10, Letecká puma IAB-500. Popis a provoz. Praha : MNO, 1974, 35 s.
BECZ, Laszló. Thunderstorm. Nuclear carrier MiG-21´s in the Warsaw Pact. Veszprém, v.n., 2012, 100 s. ISBN 978-615-00-3417-1.
BECZ, Laszló et al. OKSNAR – Fully Assambled State – Soviet nuclear weapons in Hungary 1961 – 1991. Veszprém : v. n., 2019, 252 s. ISBN 978-615-00-5397-4.
ONDREJÁK, Peter – HÁJEK, Miroslav – BENKO, Erik. Palubná letecká výzbroj a výstroj 20. storočia v zbierkach STM – ML v Košiciach. Košice : Slovenské technické múzeum, 2024, 284 s. ISBN 978-80-8290-013-5.
Text / Foto: PhDr. Viera Jurková / Štefan Sopčák
