Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Podplukovník vo výslužbe Juraj MEŠKO

Vypublikované:
Podplukovník vo výslužbe Juraj MEŠKO
Podplukovník vo výslužbe Juraj MEŠKO

Narodil sa 24. 4. 1915 v obci Turja – Remety, okr. Perečín (dnes Ukrajina). Základné vzdelanie získal po absolvovaní šiestich tried obecnej školy v rodisku. V r. 1928 – 1936 pokračoval v štúdiách na reálnom gymnáziu v Užhorode. Občianskym povolaním bol pomocným učiteľom v obecnej škole. 

17. 4. 1937 bol odvedený pri hlavnom odvode do čs. brannej moci. 1. 10. 1937 bol prezentovaný ako nováčik na vykonanie prezenčnej služby v pešom pluku 45. 1. 10. 1937 mu priznali status ašpiranta. V období r. 1937 – 1938 absolvoval Školu pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe 12. divízie v Mukačeve. 1. 4. 1938 bol povýšený na slobodníka ašpiranta. 15. 5. 1938 bol premiestnený do pešieho pluku 20. Od 15. 8. 1938 desiatnik ašpirant. 1. 9. 1938 bol povýšený do hodnosti čatára ašpiranta. Dňom 22. 3. 1939 bol prepustený z brannej moci ako cudzí štátny príslušník Karpatskej Ukrajiny. 

29. 9. 1939 bol zaradený do počtov slovenskej armády a zároveň povolaný na vykonanie cvičenia v zbrani v rámci 3. roty pešieho pluku 4. Dňom 1. 10. 1939 bol menovaný na poručíka pechoty v zálohe a ustanovený za dočasného veliteľa 3. roty. Od 1. 1. 1940 bol preložený do skupiny dôstojníkov pechoty z povolania. V r. 1940 absolvoval aplikačný kurz pre dôstojníkov jazdectva v Bratislave. 13. 1. 1942 bol povýšený na nadporučíka pechoty. 30. 9. 1942 absolvoval pozorovateľskú školu pre dôstojníkov letectva. Týmto dňom bol ako príslušník pešieho pluku 1 pridelený Leteckej škole ako zástupca veliteľa Školy leteckého dorastu. Zároveň viedol pechotný výcvik. 1. 10. 1942 bol menovaný za pozorovateľa-letca. Od 15. 6. 1943 do 8. 7. 1943 absolvoval parašutistický výcvik na základni Fallschirmjägerschule II. vo Wittstock-Dosse v Nemecku. 30. 9. 1943 bol preložený do stavovskej skupiny dôstojníkov letectva a premiestnený do Leteckého parku s určením pre Leteckú školu. 1. 10. 1943 bol menovaný za poľného pozorovateľa-letca. 1. 12. 1943 bol ustanovený za veliteľa padákovej školy Leteckej školy. Od 29. 8. 1944 do 10. 12. 1944 príslušník 1. čs. armády na Slovensku. S rotou parašutistov sa zúčastnil bojov v Povstaní. Po vyhlásení Povstania bola jeho rota  zaradená do zálohy veliteľa 1. čs. armády na Slovensku. Od 2. dekády septembra 1944 bola začlenená do 26. pešieho práporu. Od 20. 9. 1944 zasiahla proti postupujúcim príslušníkom bojovej skupiny Schill v priestore Gajdel. Neskôr bojovala v priestore Handlová – Žarnovica – Sv. Kríž nad Hronom. Od konca septembra 1944 súčasť podskupiny Ipeľ 3. TS. V 2. dekáde októbra 1944 rotu odoslali na odpočinok a reorganizáciu. J. Meška po prechode povstalcov na partizánsky spôsob boja zajali nemeckí vojaci a odtransportovali do vojenskej väznice v Bratislave. Na základe intervencií svokra A. Martinčeka, významného funkcionára HSĽS a okresného veliteľa HG v Trenčíne, bol z väzenia prepustený. Musel sa zdržiavať v mieste trvalého bydliska svojho svokra, kde bol  naďalej vyšetrovaný. Napriek tomu mal odboju poskytovať spravodajské informácie.   

Po vojne prijatý do čs. armády. Najskôr pôsobil vo funkcii posádkového dôstojníka v Trenčíne, neskôr bol členom Prijímacej komisie MNO pre dôstojníkov a rotmajstrov z povolania slovenskej národnosti do čs. armády. Od júna 1945 do apríla 1946 zastával funkciu prednostu spravodajského oddelenia VII. armádneho zboru v Trenčíne. Potom vykonával nasledovné funkcie: inšpektor brannej leteckej výchovy veliteľstva Leteckej oblasti 4, veliteľ pomocnej letky Leteckej základne 4 v Trenčíne, veliteľ Leteckej základne v Trenčíne, organizačný a mobilizačný dôstojník veliteľstva 4. leteckej divízie, strelecký a navigačný dôstojník veliteľstva 4. leteckej divízie, náčelník padákovej služby 34. leteckej divízie, náčelník poveternostnej služby 34. leteckej divízie. 31. 12. 1957 ukončil svoju kariéru v čs. armáde vo funkcii pomocníka náčelníka štábu pre operačné a spravodajské veci 28. bitevného leteckého pluku. Po odchode z čs. armády pracoval ako technicko-hospodársky pracovník v OSP v Trenčíne. V r. 1991 bol rehabilitovaný in memoriam v hodnosti podplukovníka vo výslužbe. Zomrel 5. 6. 1985. Pochovaný je na mestskom cintoríne v Trenčíne.


Text: plk. v. v. PhDr. Peter Šumichrast, PhD., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA Bratislava
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 168-169. ISBN 978-80-89523-20-7.
 

Návrat na začiatok stránky