Zborový generál Jan Mikuláš KRATOCHVÍL
Narodil sa 11. 1. 1889 v obci Horní Radechová, okres Náchod. Po maturite na reálnom gymnáziu v Náchode absolvoval desať semestrov štúdia na Vysokej škole technickej v Prahe. V októbri 1912 nastúpil ako jednoročný dobrovoľník k pluku zemských strelcov č. 1 v Striegene, kde bol zaradený do Školy pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe. O rok neskôr bol preložený do zálohy s kmeňovou príslušnosťou v pešom pluku 30 vo Vysokom Mýte. Po vypuknutí vojny v auguste 1914 odišiel na ruský front. Už 21. 10. 1914 bol zajatý a následne internovaný v zajateckých táboroch. Vo februári 1916 sa v Kyjeve prihlásil do čs. vojska v Rusku a 24. júna 1916 bol prezentovaný v 2. čs. streleckom pluku. Najskôr ako strelec a potom vo funkcii veliteľa čaty a roty sa zúčastnil bojov proti nemeckým a rakúsko-uhorským vojskám pri Zborove, Volosanke, Veľkých Hájoch, Tarnopole a inde. Takmer rok pôsobil aj v ruskej vojenskej rozviedke. Po absolvovaní školy práporčíkov čs. streleckej brigády v Rusku (1917) a kurzu rotných veliteľov pri čs. dôstojníckej škole v Kyštyme (1918 – 1919) bol k 4. 9. 1917 povýšený na práporčíka, 2. 10. 1918 na poručíka a 1. 5. 1919 na kapitána. Pri ochrane Sibírskej magistrály bojoval proti jednotkám Červenej armády.
Do vlasti sa vrátil v apríli 1920 a v čs. armáde bol zaradený ako veliteľ roty pešieho pluku 2 v Litoměřiciach. K 28. 7. 1920 bol prevedený do kategórie dôstojníkov z povolania a ustanovený do funkcie veliteľa technickej roty. Dňom 2. 12. 1921 bol povýšený na štábneho kapitána pechoty a 30. 12. 1922 na majora pechoty. Od januára 1923 vykonával funkciu veliteľa práporu. Po absolvovaní šesťmesačného ekvitačného kurzu bol 28. 10. 1924 povýšený na podplukovníka pechoty a pridelený ako učiteľ taktiky pechoty do kurzu veliteľov oddielov v Prahe. V júli 1927 opäť prevzal funkciu veliteľa práporu v pešom pluku 2, ale ešte v tom istom mesiaci bol preložený na rovnakú funkciu k pešiemu pluku 28 v Miloviciach. Od októbra 1928 do júna 1929 študoval v kurze pre veliteľov vojskových telies v Prahe. Po jeho absolvovaní bol 30. 12. 1929 povýšený na plukovníka pechoty a od decembra 1930 pôsobil vo funkcii prednostu skupiny na MNO. V decembri 1933 sa stal veliteľom pešieho pluku 42 v Terezíne. V júni 1938 skončil štúdium v kurze pre vyšších veliteľov pri Vysokej škole válečnej v Prahe a následne bol pridelený k veliteľstvu 3. pešej divízie v Litoměřiciach, neskôr v Poděbradoch, ako dôstojník pre osobitné práce v pešom pluku 42. Dňa 15. 2. 1939 sa stal dočasným veliteľom pešieho pluku 9 v Kremnici. Po zániku ČSR a vzniku samostatného Slovenského štátu bol k 30. 3. 1939 prepustený z armády a vrátil sa do Čiech obsadených nemeckým vojskom.
Zapojil sa do budovania odbojovej vojenskej organizácie Obrana národa, v ktorej vykonával funkciu prvého zástupcu krajského veliteľa v Lounoch. Dňa 25. júna 1939 odišiel ilegálne do Poľska a na konci júla sa s ďalšími čs. emigrantmi lodným transportom dostal do Francúzska. Tu bol najskôr ustanovený do funkcie prednostu oddelenia Čs. vojenskej správy v Paríži, od 1. 1. 1940 pôsobil ako veliteľ pechoty 1. čs. pešej divízie v Agde a v marci 1940 sa stal veliteľom 1. pešieho pluku v Pezenas. V júni 1940 boli čs. pozemné jednotky vo Francúzsku nasadené na front. Pluk, ktorému velil, bol podriadený francúzskej 23. divízii a zaujal obranu na predmostí rieky Grand Marin neďaleko Coulommiers. Neskôr úspešne bránil prechody cez rieky Loire a Ocru. Po zrútení sa francúzskej obrany bol pluk presunutý na juhofrancúzske pobrežie a odzbrojený. Časť príslušníkov pluku, vrátane Kratochvíla, ako aj ďalších čs. vojakov, sa podarilo evakuovať do Veľkej Británie.
V Londýne pôsobil ako prednosta II. a neskôr III. odboru čs. exilového MNO. Dňa 15. 1. 1943 prevzal funkciu veliteľa čs. pešej brigády vo Veľkej Británii, ale už v marci toho roka bol vyslaný do ZSSR. V Buzuluku sa stal veliteľom čs. záložného pluku, s ktorým sa v máji 1943 presunul do Novochoperska, kde sa mala formovať 1. čs. samostatná brigáda. MNO londýnskej čs. vlády ho pôvodne ustanovilo za jej veliteľa, ale potom ustúpilo politickým tlakom z Moskvy. Za veliteľa brigády bol vymenovaný plk. L. Svoboda a plk. J. Kratochvíl od 15. 5. 1943 vykonával funkciu veliteľa všetkých čs. jednotiek v ZSSR. K 25. 7. 1943 bol povýšený do hodnosti brigádneho generála (s účinnosťou od 28. 10. 1938). Po reorganizácii 1. čs. samostatnej brigády na 1. čs. armádny zbor sa dňom 18. 5. 1944 stal jeho veliteľom. Riadil počiatočnú etapu bojovej činnosti zboru v rámci Karpatsko-duklianskej operácie, ktorá mala pomôcť SNP a začať priame oslobodzovanie Československa. Počas postupu zborových jednotiek smerom na Duklu na začiatku septembra 1944 tieto utrpeli značné straty a nepodarilo sa im splniť stanovenú úlohu. Velenie 1. ukrajinského frontu, v rámci ktorého zbor pôsobil, z neúspechu obvinilo brig. gen. J. Kratochvíla a odvolalo ho z funkcie. Za veliteľa zboru bol vymenovaný gen. L. Svoboda a brig. gen. J. Kratochvíl od 1. 10. 1944 pôsobil pri čs. Veliteľstve oslobodeného územia v Chuste, neskôr v Košiciach. V máji 1945 sa stal veliteľom sústavy škôl na dôstojníkov v zálohe v posádke Poprad.
V novoformovanej čs. mierovej armáde od 1. 6. 1945 vykonával funkciu veliteľa II. zboru v Hradci Králové. K 1. 8. 1945 ho prezident ČSR povýšil na divízneho generála (s účinnosťou od 28. 10. 1941). Dňom 2. 12. 1947 bol zo zdravotných dôvodov odoslaný na dovolenku s plnými platmi a 1. 4. 1948 penzionovaný. Krátko potom, 18. 10. 1948, sa dočkal povýšenia na zborového generála. Po odchode do výslužby žil v Prahe a v posledných rokoch života v Červenom Kostelci. Zomrel 15. 3. 1975 v Červenom Kostelci.
Text: pplk. v. v. PhDr. Jan Štaigl, CSc., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA Bratislava
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 132-133. ISBN 978-80-89523-20-7.
