Podplukovník Emil KRIVOŠ
Narodil sa 24. 12. 1892 v Oravskom Podzámku, okres Dolný Kubín. V rokoch 1910 – 1914 študoval vo Vyššej priemyselnej škole v Košiciach. Ešte pred maturitou bol odvedený k pešiemu pluku 71, kde bol dňa 24. 8. 1914 prezentovaný. Najprv pôsobil vo viedenskej posádke a potom v posádke v Szászvárosi (dnes Orastie, Rumunsko). Na prelome rokov 1914/1915 úspešne absolvoval dôstojnícku školu a pôsobil ako veliteľ družstva. Prvú svetovú vojnu prežil striedavo na chorvátskom a srbskom fronte a v zázemí v nemocniciach. Po dlhej chorobe sa vrátil na pol roka na front do Kragujevca. Ešte pred menovaním na poručíka (1. 1. 1918) bol však odoslaný na miesto referenta hospodárskej správy na panstve čiernohorského kráľa Nikolu I. v Nikšice (Nikšić, Čierna Hora), kde bol až do vyhlásenia ČSR dňa 28. 10. 1918. Týždeň nato sa dostal do zajatia, z ktorého sa vrátil až v januári 1919. Dňa 29. marca, teda štyri dni po vyhlásení stanného práva na území Slovenska, sa prihlásil na výkon činnej služby na veliteľstve pešieho pluku 71 v Trenčíne a dostal funkciu veliteľa roty. Aktívne sa zúčastnil bojových akcií a stretov s maďarskou Červenou armádou pri Revúcej počas leta 1919. V auguste bol preložený do kategórie dôstojníkov z povolania a krátko nato bol menovaný na nadporučíka pechoty. V nasledujúcich rokoch bol preložený k pešiemu pluku 31 v Jihlave a pridelený k 6. horskému práporu v Ružomberku. Počas tohto pôsobenia absolvoval niekoľko kurzov pre dôstojníkov pechoty (informačný, vozatajský, lyžiarsky kurz). V rokoch 1927 – 1934 strávil ako veliteľ čaty v posádkach Jičín a Josefov. V polovici roka 1934 sa stal ako kapitán pech. dočasným veliteľom 10. roty pešieho pluku 22 „Argonský“ v Jičíne. Počas mobilizácie v roku 1938 vykonával v hodnosti štábneho kapitána pechoty funkciu veliteľa 3. náhradnej roty.
Do slovenskej armády bol prevzatý ako major pechoty. V roku 1940 bol povýšený na podplukovníka pechoty. Po vzniku Pracovného zboru Národnej obrany zmenil stavovské zaradenie na podplukovníka Pracovného zboru. 30. 6. 1942 bol ustanovený za veliteľa posádky Pracovného zboru v Liptovskom Svätom Petri (Liptovský Peter). O dva roky neskôr sa ako príslušník Pracovného práporu 3 Pracovného zboru Národnej obrany zapojil do príprav SNP. Od vypuknutia SNP 29. 8. 1944 sa ďalej aktívne zúčastňoval na povstaleckom dianí v posádkach a pracovných skupinách v Liptovskom Svätom Mikuláši (Liptovský Mikuláš), Liptovskom Svätom Petri (Liptovský Peter) a Čertovici. Veliteľ Pracovného zboru Národnej obrany podplukovník Ing. J. Kručko podal 6. 12. 1944 na pplk. E. Krivoša aj trestné oznámenie, nakoľko sa menovaný pridal k povstaleckej armáde a neprihlásil sa na MNO v zmysle nariadenia do 20. 10. 1944.
Po oslobodení Bratislavy v apríli 1945 sa stal veliteľom výcvikového strediska nováčikov v Poprade. Od 1. 9. 1945 bol ustanovený do funkcie veliteľa posádky v Ružomberku. V lete 1949 ako 56-ročný odišiel do výslužby a bol daný k dispozícii veliteľstvu Vojenskej oblasti 4. Jeho ďalšie osudy v civilnom živote, ako aj dátum a miesto úmrtia nie sú známe.
Text: PhDr. Milena Balcová, VHÚ – VHA
Foto: VHÚ – VHA Bratislava
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 137. ISBN 978-80-89523-20-7.
