Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Kapitán Michal LUKÁČ (krycie meno Veľopolský)

Aktualizované:
Kapitán Michal LUKÁČ (krycie meno Veľopolský)
Kapitán Michal LUKÁČ (krycie meno Veľopolský)

Narodil sa 22. 4. 1914 v obci Veľopolie, okres Humenné.  V rokoch 1921 – 1926 navštevoval Ľudovú školu vo Veľopolí, v rokoch 1927 – 1931 Meštiansku školu v Humennom, v rokoch 1932 – 1936 absolvoval Vyššiu hospodársku školu v Košiciach. 1. 10. 1936 nastúpil na vojenskú prezenčnú službu v pešom pluku 37 v Levoči, kde do 15. 9. 1937 absolvoval Školu pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe a dosiahol hodnosť čatára ašpiranta. Od 15. 9. – 1. 11. 1937 slúžil v pešom pluku 32 v Košiciach ako veliteľ čaty, 1. 11. 1937 – 1. 4. 1938 v poddôstojníckej škole pri pešom pluku 32 v Košiciach. 1. 4. 1938 bol menovaný na podporučíka prezenčnej služby a premiestnený do pešieho pluku 16 v Sabinove, kde vykonával funkciu veliteľa čaty. 1. 8. 1938 ho odvelili do česko-nemeckého pohraničia, kde slúžil do 1. 10. 1938, keď ho preložili do zálohy. Zároveň bol ponechaný v činnej službe podľa potreby. 15. 12. 1938 bol prepustený do pomeru mimo činnej služby.

Po vzniku Slovenského štátu bol 28. 3. 1939 povolaný do činnej služby do pešieho pluku 20 v Michalovciach, kde vykonával funkciu veliteľa roty. 15. 5. 1939 bol výnosom MNO aktivovaný s hodnosťou poručíka pechoty a premiestnený do cyklistického práporu v Turčianskom Sv. Martine, kde až do septembra 1940 vykonával funkciu veliteľa cyklistickej roty. Po zrušení cyklistického práporu ho prevelili do Jazdeckého priezvedného oddielu 2 do Michaloviec. 1. 11. 1940 bol premiestnený do Turčianskeho Sv. Martina do Pluku útočnej vozby na výcvik cyklistických jednotiek a odtiaľ vo februári 1942 do Banskej Bystrice do automobilového práporu. 1. 5. 1942 ho povýšili na nadporučíka pechoty. 15. 9. 1942 – 15. 10. 1943 bol na východnom fronte v Zaisťovacej divízii (od 1. 8. 1943 2. pešia divízia, 16. 10. 1943 Technická brigáda) ako autodôstojník Jazdeckého priezvedného oddielu 2. Po návrate z poľa až do júna 1944 slúžil v Jazdeckom priezvednom oddiele 2 v Michalovciach ako veliteľ eskadróny. V júni 1944 bol premiestnený do Brezna nad Hronom.

Od 29. 8. 1944 sa aktívne zúčastnil Slovenského národného povstania. 3. 9. 1944 sa výrazne podieľal na zastavení povstaleckého ústupu pri Červenej Skale a 5. 9. 1944 na povstaleckom protiútoku, keď sa podarilo stabilizovať tento úsek povstaleckého frontu. Ako veliteľ 11. pešieho práporu Ruža II. taktickej skupiny 1. čs. armády na Slovensku sa podieľal aj na povstaleckej ofenzíve na severovýchode povstaleckého územia 21.– 24. 9. 1944, potom na obrane tohto úseku povstaleckého frontu. Po ústupe do hôr sa stal veliteľom partizánskeho oddielu „Za slobodu“, s ktorým sa pridal k oddielu „Martin“ kpt. M. Kučeru, z ktorého po pričlenení sa skupiny kpt. G. Lošakova vznikla partizánska brigáda „Stalin“ (Lošakov – Kučera). Lukáčov oddiel operoval v priestore Laziska, zúčastnil sa oslobodzovania Liptovského Hrádku, kde sa 1. 2. 1945 spojil s jednotkami 1. čs. armádneho zboru.

Po prezentácii bol 15. 2. 1945 zaradený do čs. brannej moci a do 30. 7. 1945 vykonával službu v prijímacej komisii. 4. 8. 1945 ho povýšili na štábneho kapitána pechoty a premiestnili do Košíc, kde bol 15. 8. 1945 – 15. 2. 1947 prednostom 5. oddelenia 10. divízie, potom veliteľom práporu v 32. pešom pluku 2. 5. – 1. 7. 1947 ho pridelili Veliteľstvu Teplice na boj proti banderovcom. 2. 7. 1947 – 15. 3. 1948 bol veliteľom práporu 32. pešieho pluku. Potom bol premiestnený do Litoměříc do pešieho pluku 2, v rámci ktorého až do septembra 1948 vykonával funkciu veliteľa roty. 15. 9. – 20. 11. 1948 bol veliteľom roty v Škole pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe v Těchoníne. V decembri 1948 bol veliteľom roty v pešom pluku 2 v Litoměřiciach. 1. 1. 1949 – 15. 9 1949 slúžil v kombinovaných banských oddieloch v Ostrave ako veliteľ oddielu. 15. 9. 1949 – apríli 1950 znovu v 32. pluku v Košiciach, najprv ako náčelník štábu, potom v období apríl – september 1950 operačný dôstojník. 15. 9. 1950 – 10. 1. 1959 bol veliteľom rôznych útvarov pracovných technických práporov a technických práporov v Ostrave, Karvinej, Ostrave-Radvaniciach a inde. Medzitým bol 25. 2. 1951 povýšený do hodnosti majora, 29. 4. 1954  do hodnosti podplukovníka. 10. 1. 1959 – 31. 10. 1969 slúžil na Okresnej vojenskej správe v Olomouci, Hraniciach, Prostějove a Ostrave. 31. 10. 1969 bol prepustený zo služobného pomeru. Zomrel 22. 12. 1972 v Spišskej Novej Vsi.

Text: PhDr. František Cséfalvay, CSc., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA Bratislava
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 154. ISBN 978-80-89523-20-7.
 

Aktualizované:
Vypublikované:
Návrat na začiatok stránky