Britský bodák model 1907/13
Štandardnou pechotnou zbraňou vojakov Spojeného kráľovstva na prelome 19. a 20. storočia boli pušky Lee-Enfield. Tie vznikli v roku 1895 úpravou ich predchodcov označovaných ako Lee-Metford. Najskôr bola vyvinutá puška Lee-Enfield Mark (Mk.) I. Výsledkom rôznych následných modernizácií a technických úprav jej konštrukcie uskutočnených v rokoch 1902 – 1916 bolo vytvorenie modelov, ktoré dostali označenie No. 1 Mk. III a No. 1 Mk. III*. Tie sa napokon stali najrozšírenejšími verziami pušiek Lee-Enfield vôbec.
Práve k nim sa ako pobočná bodno-sečná zbraň používal štandardný nožový bodák model 1907, ktorý tvarovo a typovo vychádzal z japonského bodáka Arisaka typ 30 (1897). Jeho hlavným konštrukčným prvkom bola plochá a priama čepeľ klinového prierezu prechádzajúca na konci do obojstranne brúseného hrotu. Po nasadení bodáka na pušku smerovalo jeho ostrie vždy nadol. Zaujímavosťou je, že výrobné a preberacie značenie každého z nich bolo vždy vyrazené po oboch stranách jeho čepele v mieste pod záštitnou priečkou. Pozostávalo z loga výrobcu, kontrolných značiek zbrojovky Enfield, značky vládnuceho panovníka, preberacej značky armády v tvare šípky, dátumu výroby v číselnom tvare MM´RR (11´17 – november 1917), prípadne aj dátumu repasovania v rovnakom tvare, označenia modelu a značky X. To znamenalo, že čepeľ prešla ohýbacou skúškou. Samotná záštitná priečka bola na strane chrbta čepele ukončená záštitným krúžkom a na strane jej ostria zase jednoduchým hákom. Nad priečkou sa nachádzala rukoväť, ktorá bola obložená drevenými (orechovými) črienkami. Jej kovová hlavica mala na svojej ľavej strane umiestnenú poistku slúžiacu na zaistenie bodáka pri jeho nasadení na pušku. Puzdro, v ktorom sa táto zbraň štandardne nosila, bolo vyrábané z kože, pričom jeho špičku a ústie tvorili samostatné kovania. V roku 1913 došlo k úprave konštrukcie bodáka. Tá spočívala predovšetkým v zjednodušení záštitnej priečky odstránením jej háku, ktorý bol nahradený jednoduchým zaobleným ukončením. Okrem toho bola tiež predĺžená a zosilnená čepeľ. Takto modernizovaná zbraň dostala označenie ako model 1907/13.
Zaujímavosťou je, že oba tieto bodáky bolo možné okrem príslušných pušiek Lee-Enfield použiť aj pre samopal Lanchester Mk. I. Na ich výrobe sa vo Veľkej Británii podieľali predovšetkým firmy Enfield, Wilkinson, Sanderson, Mole, Chapman a Vickers. Do roku 1914 vyprodukovala len zbrojovka v Enfielde dovedna 248 618 kusov modelu 1907, firma Wilkinson k tomu prispela ďalšími 25 575 kusmi, firma Sanderson 22 497 kusmi, firma Chapman 14 250 kusmi a firma Mole 13 308 kusmi. Výrobná kapacita všetkých uvedených závodov bola však po vypuknutí prvej svetovej vojny a následnom zvýšenom dopyte zo strany armády výrazne navýšená. To sa okrem iného odzrkadlilo aj v počte vyprodukovaných kusov oboch modelov, ktorý sa odhaduje až na 5 000 000. Ďalších 100 000 kusov potom zišlo aj z výrobných liniek závodov pôsobiacich v USA (Remington), Austrálii a Indii.
Bodák znázornený na obrázku bol za vlády kráľa Juraja V. vyrobený v novembri 1917 v londýnskej firme Wilkinson. Do zbierok niekdajšieho Dukelského múzea bol získaný dňa 21. decembra 1978 kúpou od súkromnej osoby. Ide pritom o jediný kus tejto chladnej zbrane zastúpenej v zbierkach svidníckeho múzea. Tu reprezentuje jeden zo základných prvkov výzbroje britských vojakov pohybujúcich sa na bojiskách Veľkej vojny, s ktorým sa zase v období tej druhej mali možnosť dôkladne oboznámiť aj príslušníci československej zahraničnej armády pôsobiaci vo Veľkej Británii.
Použitá literatúra:
VHM – Mo Svidník, Zbierka č. I – Chladné zbrane, CHZ 135 S Bodák anglický model 1907/13, katalogizačný záznam.
MOUDRÝ, Petr. Bodáky Československa. Praha : ARS-ARM, 1992, 109 s. ISBN 80-900833-1-5.
ŽUK, Alexandr Borisovič. Pušky a samopaly. Praha : Naše vojsko, 1992, 240 s. ISBN 80-206-0150-3.
RUBÍN, Petr. Britské bodáky. [online]. Bajonety.cz. [cit. 2023-12-28]. Dostupné na: http://bajonety.cz/Katalog/Katalog_WEB_Velka_Britanie.htm
Text: Mgr. Peter Holík, VHÚ - VHM
Foto: Digitalizačné centrum SNG, Zvolen
