Československá poľná fľaša
V druhej polovici 19. storočia bola rakúsko-uhorská monarchia veľmocou v smaltovníctve, pričom jej najvýznamnejšie smaltovne sa nachádzali na území dnešného Slovenska: Ligetfalu – Petržalka, Kisgaram – Hronec, Rakottyay/Losoncz – Lučenec, Fulek – Fiľakovo, Scholz Mateoc – Matejovce. Po prvej svetovej vojne sa na území Československa pokračovalo vo výrobe poľných fliaš s drobnými rozdielmi – rok výroby, vyrazené meno na tele fľaše a farba smaltu. Československá armáda prevzala do svojho výstroja poľnú fľašu rakúsko-uhorského vzoru 1915, vychádzajúcu z rakúsko-uhorského vzoru 1888, ktorá však disponovala menším objemom. Do československej armády bola zavedená podľa článku 545 Vecného vestníka MNO z roku 1927 pod názvom „Polní láhev a řemení k polní láhvi“.
Zbierkový predmet je obdĺžnikového tvaru, vyrobený lisovaním zo železného plechu. Jeho vrchná časť je ukončená valcovitým hrdlom, v blízkosti ktorého sú z oboch strán umiestnené malé hranaté ušká zo železného drôtu. Existovali aj varianty vyrobené iba s jedným kovovým uškom. Povrch fľaše je z vonkajšej strany ošetrený smaltom zelenohnedej farby a z vnútornej strany smaltom bielej farby. Fľaše určené pre armádu boli kaki farby a pre civilné použitie sa vyrábali v rôznych farebných prevedeniach, napr. sivozelenej, tehlovočervenej, pieskovožltej, čiernej farby a pod. Najčastejšie boli čs. fľaše pokryté zelenohnedým alebo tmavomodrým smaltom. Na povrchu fľaše bola v jej hornej časti zvyčajne umiestnená značka výrobcu v podobe skupiny veľkých písmen a roku výroby. Na predmetnej fľaši sa v prerušovanom kruhu nachádza značenie výrobcu C. A. S., teda Carl August Scholtz Matejovce, a rok výroby s nečitateľnou poslednou číslicou, pričom pravdepodobne ide o rok 1928.
Fľaša sa uzatvára s pomocou korkového uzáveru valcovitého tvaru. Uzáver bol zvyčajne vyrobený z prírodného korku, vo vrchnej časti mal umiestnený pocínovaný kovový klobúčik s obdĺžnikovým uškom, ktoré slúžilo na prichytenie konopnej šnúrky. Korková zátka bola niekedy nahrádzaná jednoduchou drevenou zátkou. Bežná doba nosenia fľaše bola podľa služobného predpisu H-IV-3a stanovená na štyri roky, po tomto čase prešla revíziou stavu, a keď bola v poriadku, používala sa naďalej. Fľaša sa nosila väčšinou v chlebníku, v batohu alebo mohla byť za pomoci koženého závesného remeňa prehodená cez plece. Závesný remeň je zhotovený z ľahkej remeňovej kože a skladá sa z úzkeho nosného remienka a dvoch okružných remienkov so zápinkou. Na remienku sa nachádzajú dva kovové krúžky, nit a malá pracka slúžiaca na nastavenie jeho dĺžky. Celková váha koženého závesného remeňa bola spravidla cca 135 g.
Poľná fľaša z výstroja československej armády bola nájdená v dukelskej oblasti a do zbierkového fondu vtedajšieho Dukelského múzea vo Svidníku bola prijatá 9. februára 1967 darom od súkromnej osoby.
Použitá literatúra:
VHM – Mo Svidník, Zbierka č. XVIII – Proviantný materiál, PM 21 S, Československá poľná fľaša, katalogizačný záznam.
MORAVEC, Roman. Československé vojenské jednotky v ZSSR. Výstroj, ľahká pechotná výzbroj a iný intendančný materiál II. časť. Turany : P+M, 2021, 483 s. ISBN 978-80-89694-97-6.
Polní láhev a řemení k polní láhvi (čl. 545). In: Věstník věcní MNO. Praha : Ministerstvo národní obrany, 1927, roč. 10, č. 53, s. 399.
HABÁŇ, Pavel – DÍTE Tibor. Poľné fľaše. Trnava : v.n., 2018, 160 s. ISBN-978-80-970061-2-9.
HUSKA, Ernest. Príbeh vojenskej fľaše z petržalskej smaltovne [online]. Sme.sk [cit. 2024-7-7]. Dostupné z: https://blog.sme.sk/ernesthuska/kultura/pribeh-vojenskej-flase-z-petrzalskej-smaltovne
Чехословакия. Чешскиефляги [online]. Livejournal.com [cit. 2024-3-18]. Dostupné z: https://flyagi.livejournal.com/
Text: Mgr. Lenka Vrabľová, VHÚ – VHM
Foto: VHÚ – VHM
