Československý poľný telefón vzor 35
V medzivojnovom období vyrábali československé zbrojárske firmy kvalitné produkty, ktoré boli žiadané a vyvážané aj do zahraničia. Medzi širokou verejnosťou sú známe ľahké tanky československej výroby vzor 35 a najmä vzor 38, ako aj československé pušky vzor 24. Menej známe sú už produkty v oblasti rádiokomunikácie, či už išlo o prepojovacie stanice alebo poľné telefóny potrebné pre spojovacie vojsko.
Po vzniku samostatného štátu Čechov a Slovákov tvorili základ budúceho spojovacieho vojska bývalí príslušníci rakúsko-uhorskej armády, doplnení v roku 1920 o československých legionárov z Ruska. Tomu zodpovedalo aj technické vybavenie. Nedostatok komunikačných prostriedkov sa v prvých rokoch kompenzoval kúpou hotových produktov zo zahraničia (Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Anglicko a pod.), ktoré však boli v nevyhovujúcej kvalite a zastaralé pre moderné potreby armády. Preto boli v prvej polovici 20. rokov 20. storočia zriadené Vojenské telegrafné dielne, ktoré mali pracovať na vývoji nových vlastných rádiokomunikačných prístrojov, spomedzi ktorých boli azda najvýznamnejšie rádiová stanica TRD I alebo poľný telefón vzor 23.
Prelomovým sa stal rok 1935, keď bolo v rámci modernizácie armády a programu „Y“ navrhnuté zvýšenie kapacity spojovacích vojsk po materiálnej a personálnej stránke. Doposiaľ sa telefónne prístroje, rádiostanice a ďalšie komunikačné prostriedky vyrábali v malých sériách, rádovo v stokusových, v niektorých prípadoch maximálne do 1 000 ks. V rámci programu „Y“ vyčlenili samostatné spojárske oddiely, ktoré bolo nutné vybaviť modernou technikou. Preto bol v roku 1935 zavedený nový poľný telefón vzor 35, pochádzajúci práve z Vojenských telegrafných dielní, ktorý sa ako prvý vyrábal radovo v tisícoch kusov. Do jeho výroby boli zapojení aj civilní výrobcovia, ako napr. Microphona Praha, Prchal & Ericsson, Telegrafia a. s. a iné. Vďaka zapojeniu civilného sektora sa nový telefónny prístroj stal v druhej polovici 30. rokov 20. storočia najpoužívanejším poľným telefónom v československej armáde. Pre potreby pohraničných opevnení sa vyrábala aj upravená verzia prístroja, ktorá bola prispôsobená špecifickým podmienkam v priestoroch pevností. Na prepojenie telefónnych prístrojov v pevnostiach sa používali telefónne šnúry s ôsmimi až 120 žilami. Celkovo sa vyrobilo 33 000 kusov v niekoľkých sériách. V roku 1939 tvorili poľné telefóny vzor 35 dve tretiny všetkých používaných prístrojov.
Samotný prístroj sa skladal z drevenej skrinky, telefónneho prístroja so slúchadlom, ramienka, kľuky induktora a príposluchového slúchadla s káblom. Prístroj sa napájal na dve batérie s napätím 1,5 V. Slúchadlo bolo opatrené prepínacou pákou, ktorou sa prepínal hovor/príjem. Prezentovaný telefón bol vyrobený firmou Telegrafia a. s. Praha v rámci prvej série s výrobným číslom 885. V zbierkovom fonde VHM – Mo Svidník tak dokumentuje nielen techniku spojovacieho vojska čs. brannej moci, ale aj činnosť významných výrobcov armádnych spojovacích prostriedkov v medzivojnovom období.
Použitá literatúra:
VHM – Mo Svidník, Zbierka č. IX – Strelivo a náloživo, SM 6 S, Telefón poľný československý vzor 35, katalogizačný záznam.
BURIAN, Michal – RÝC, Jiří. Historie spojovacího vojska. Praha: Ministerstvo obrany – AVIS, 248 s. ISBN 978-80-7278-411-1.
VESELÝ, Alois. Vojenské telegrafní dílny a německá armáda [online]. [cit-2024-09-04]. Dostupné z: https://historie.praha19.cz/images/dokumenty/history.pdf
Historie vojenské elektroniky Československé republiky v meziválečném období (1918 – 1939). 1. časť [online]. [cit-2024-09-04]. Dostupné z: https://c4-isr.blogspot.com/2013/08/historie-vojenske-elektroniky-v.html
Text: Mgr. Ivan Cuper, VHÚ – VHM
Foto: VHÚ – VHM
