Chemický prieskumný transportér OT-65 CH

Vývoj chemického prieskumného vozidla na báze obrneného transportéra FUG-D-442 sa začal v konštrukčnom oddelení továrne Csepel v prvej polovici 60. rokov. V januári 1965 sa komisia pri preberaní dvoch rekonštruovaných transportérov FUG-D-442 pre čs. armádu oboznámila vo výrobnej továrni s novým chemickým prieskumným transportérom FUG-D-422 CH.
Užitočný transportér
Jeho základné vybavenie tvorili prostriedky radiačného a chemického prieskumu a vytyčovacie zariadenie, umiestnené na ľavej a pravej zadnej časti korby. Začiatkom marca 1965 požiadal minister národnej obrany ČSSR ministra obrany MĽR o opätovné predvádzacie ukážky vozidla pre zástupcov chemického vojska ČSĽA. V priebehu ukážok najazdil transportér 500 km v rôznom teréne a jeho obsluha vykonala viac ako 100 rôznych meraní na chemickom polygóne. Koncom júna hodnotiaca správa komisie odporučila zavedenie FUG-D-442 CH do výzbroje ČSĽA. Už v novembri 1965 prevzala komisia veliteľstva chemického vojska v Maďarsku vzorové vozidlo, s ktorým Vojenský skúšobný ústav 080 Praha uskutočnil kontrolné skúšky. Časť z nich sa udiala na chemickom cvičisku Tisá pri Děčíne. Skúšky ukázali potrebu niektorých úprav. Najmä montáž rámov na uloženie ručných zbraní a príslušenstva chemickej výbavy. Továreň Csepel všetky požiadavky akceptovala a 20. novembra l966 dodala upravený transportér, ktorý dostal v ČSĽA označenie OT-65 CH.Čakali ho ešte plavebné, životné a jazdné skúšky. Plavebné sa uskutočnili vo februári 1967 na Vranovskej priehrade. V ich priebehu sa overila činnosť čerpadiel, plavebná rýchlosť, sklon transportéra vo vode a čiara ponoru, ktorá dosiahla maximálnu prípustnú mieru. Nakoniec OT-65 CH vyhovel. Skúšky, ktoré sa uskutočnili na jar 1967 vo Vojenskom skúšobnom stredisku 070, boli zamerané na životnosť jednotlivých dielcov vytyčovacieho zariadenia, prístrojov a elektrických rozvodov chemickej nadstavby transportéra. Takisto boli úspešné. Jazdné skúšky boli vykonané vo Výskumnom a skúšobnom stredisku 020 Doksy. V priebehu skúšok najazdil transportér po cestách 2. a 3. triedy dovedna 1 000 km bez porúch. Pri jazde po poľných cestách a v teréne najazdil 900 km, pričom osádka opravila dve väčšie a päť menších porúch. Aj napriek tomu transportér pri skúškach uspel.
Pomocník pre chemický prieskum
V lete 1967 bol zavedený do výzbroje ČSĽA. Do roku 1970 sa pre potreby chemického vojska čs. armády doviezlo 124 ks OT-65 CH. Ich prístrojové vybavenie tvoril automatický signalizátor NOL GSP1, nabíjací prístroj GSP 1AT, automatický signalizátor úrovne radiácie AS 67, intenzimeter IT-65, chemický preukazník PCHR-54, súprava na odoberanie vzoriek SBV-9-61, súprava na vykonávanie poveternostného pozorovania „MET CHEM" a izolačný prístroj IP-46. V rokoch 1971 až 1973 bolo dovezených ďalších 210 ks OT-65 CH. Tie boli vybavené novým automatickým signalizátorom otravných látok GSP-11. Zostávajúce špeciálne prístroje a vybavenie ostalo zachované. Od roku 1974 sa prístrojové vybavenie skladalo: z automatického signalizátora otravných látok GSP-11, nabíjacieho prístroja GSP 1AT, automatického signalizátora úrovne radiácie AS 67, intenzimetra IT-65, chemického preukazníka CHP-71 a skupinového dozimetra EDOS. OT-65 CH tvorili výzbroj čiat radiačného a chemického prieskumu motostreleckých a tankových divízií, útvarov chemického vojska, útvarov raketového vojska a delostrelectva i jednotiek železničného vojska. Po rozdelení federálnej armády ČSFR časť OT-65 CH prevzala do svojej výzbroje aj Armáda SR.Základné technicko-taktické údaje
hmotnosť | 7 300 kg | typ motora | Csepel D-414 neskôr 4+4.4 |
rýchlosť maximálna na ceste | 80 km/h | výkon motora | 73,6 kW (100 k) |
rýchlosť priemerná v teréne | 25 - 30 km/h | objem palivových nádrží | 180 litrov |
rýchlosť maximálna pri plavbe | 8 - 9 km/h | akčný rádius | 400-500 km |
dĺžka | 5 790 mm | typ rádiostanice | R-113 |
šírka | 2 500 mm | osádka | 4 osoby |
výška | 2 240 mm | typ tankohovorového zariadenia | R-120 |
svetlá výška pri zaťaženom vozidle | 310 mm |
Text: Dr. Bc. Peter Turza, VHM Piešťany
Foto: Ing. Miroslav Mihálik, VHM Piešťany
Publikované v mesačníku MO SR Obrana 7/2012