Konferencia v Prešove
Dňa 22. novembra 2022 sa na pôde Prešovskej univerzity v Prešove konala konferencia pod názvom ,,Rôznorodá spoločnosť“ – stavy a spoločenské skupiny, sociálne role, sociálne statusy v ranom novoveku. Cieľom konferencie bolo poukázať na rôznorodosť ranonovovekej spoločnosti, prezentovať sociálnu diferencovanosť rôznych spoločenských skupín a mieru zmien, ktorými prešli niektoré spoločenské skupiny oproti predchádzajúcemu obdobiu, opísať nové spoločenské role, či charakterizovať typické vzorce správania, spoločenské očakávania týkajúce sa konkrétnych sociálnych rolí a statusov.
Na konferencii vystúpilo s referátmi 15 slovenských historikov. Vojenskej problematike sa venovali hneď prvé dva referáty. Prof. Dr. h. c. PhDr. Peter Kónya, PhD., rektor Prešovskej univerzity priblížil kariéru a osudy dvoch generálov: cisárskeho maršala Antonia Caraffu, inak smutne známeho predsedu tzv. krvavého súdu v Prešove, ktorý sa do histórie zapísal aj ako prešovské jatky, keď za Thökölyho povstania na základe Caraffovho rozkazu boli v roku 1687 mučení a popravení viacerí šľachtici a prešovskí mešťania; po potlačení povstania Caraffa bojoval ako veliteľ habsburskej armády proti Osmanom. Druhým protagonistom bol kurucký brigádny generál Juraj Ottlik, hlavný dvormajster kniežaťa Františka II. Rákociho.
Vojenský historický ústav na konferencii reprezentoval doc. PhDr. Vladimír Segeš, PhD., ktorý predniesol referát Vojaci a armáda podľa reglementov Jej Veličenstva Márie Terézie – Sprosteho wogaka povinost a Woganske Artykule, v ktorom – ako je z názvu príspevku zrejmé – podrobne rozobral predovšetkým dve súdobé normotvorné vojenské ustanovenia a regule z roku 1760 v súvekej slovenčine, ktoré za zachovali v rukopisnej podobe a ktoré sú uložené v maďarskej Národnej Széchényiho knižnici v Budapešti. Tieto reglementy nám prezentovaným jazykom poskytujú nevšedný, priam plastický a autentický pohľad na armádu a najmä radových vojakov v druhej polovici 18. storočia.
Vystúpenia všetkých referentov a neformálna diskusia prispeli k prehĺbeniu poznatkov nielen o minulosti armády, ale v širšom kontexte aj o ostatných spoločenských triedach a vrstvách, čiže o aristokracii, šľachticoch, intelektuáloch, mešťanoch i marginalizovaných skupinách (akými boli napríklad Židia, zbojníci či kriminálnici), a v neposlednom rade aj o jednotlivých cirkvách či rádoch v novoveku.
Text: doc. PhDr. Vladimír Segeš, PhD., VHÚ-OVHV
Foto: Mgr. Monika Bizoňová, PhD., Prešovská univerzita v Prešove
Na konferencii vystúpilo s referátmi 15 slovenských historikov. Vojenskej problematike sa venovali hneď prvé dva referáty. Prof. Dr. h. c. PhDr. Peter Kónya, PhD., rektor Prešovskej univerzity priblížil kariéru a osudy dvoch generálov: cisárskeho maršala Antonia Caraffu, inak smutne známeho predsedu tzv. krvavého súdu v Prešove, ktorý sa do histórie zapísal aj ako prešovské jatky, keď za Thökölyho povstania na základe Caraffovho rozkazu boli v roku 1687 mučení a popravení viacerí šľachtici a prešovskí mešťania; po potlačení povstania Caraffa bojoval ako veliteľ habsburskej armády proti Osmanom. Druhým protagonistom bol kurucký brigádny generál Juraj Ottlik, hlavný dvormajster kniežaťa Františka II. Rákociho.
Vojenský historický ústav na konferencii reprezentoval doc. PhDr. Vladimír Segeš, PhD., ktorý predniesol referát Vojaci a armáda podľa reglementov Jej Veličenstva Márie Terézie – Sprosteho wogaka povinost a Woganske Artykule, v ktorom – ako je z názvu príspevku zrejmé – podrobne rozobral predovšetkým dve súdobé normotvorné vojenské ustanovenia a regule z roku 1760 v súvekej slovenčine, ktoré za zachovali v rukopisnej podobe a ktoré sú uložené v maďarskej Národnej Széchényiho knižnici v Budapešti. Tieto reglementy nám prezentovaným jazykom poskytujú nevšedný, priam plastický a autentický pohľad na armádu a najmä radových vojakov v druhej polovici 18. storočia.
Vystúpenia všetkých referentov a neformálna diskusia prispeli k prehĺbeniu poznatkov nielen o minulosti armády, ale v širšom kontexte aj o ostatných spoločenských triedach a vrstvách, čiže o aristokracii, šľachticoch, intelektuáloch, mešťanoch i marginalizovaných skupinách (akými boli napríklad Židia, zbojníci či kriminálnici), a v neposlednom rade aj o jednotlivých cirkvách či rádoch v novoveku.
Text: doc. PhDr. Vladimír Segeš, PhD., VHÚ-OVHV
Foto: Mgr. Monika Bizoňová, PhD., Prešovská univerzita v Prešove
