Major pechoty Ing. Vincent MISTRÍK (Pahraba)

Narodil sa 16. 11. 1909 v Donovaloch, okres Banská Bystrica. Po absolvovaní ľudovej školy a 3 tried meštianskej školy v Podbrezovej nastúpil v roku 1926 na 4-ročné štúdium do Štátneho učiteľského ústavu v Banskej Bystrici. V októbri 1930 narukoval na vojenskú prezenčnú službu do Opavy, kde bol následne zaradený do Školy pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe. Po skončení prezenčnej služby v marci 1932 prijal miesto učiteľa na štátnej ľudovej škole v Zámutove (okres Michalovce). Dňa 1. 2. 1934 bol na vlastnú žiadosť preložený do ľudovej školy v Klokoči, expozitúra vo Vígľaši (okres Zvolen). Medzitým bol povýšený na podporučíka pechoty v zálohe. V rokoch 1936 – 1939 absolvoval kurz pre dôstojníkov pechoty v zálohe vo Zvolene a aplikačný kurz v Turčianskom Svätom Martine. Začiatkom mája 1942, už ako poručík pechoty v zálohe, bol povolaný do výnimočnej činnej služby v pešom pluku 3 vo Zvolene a následne odoslaný k Rýchlej divízii, ktorá sa v tom čase nachádzala v predhorí Kaukazu. Tu vykonával postupne funkciu veliteľa pešej čaty, veliteľa roty a pobočníka veliteľa práporu. Po 9-tich mesiacoch v poli bol odoslaný do zázemie na 3-týždňovú dovolenku. Avšak v dôsledku dlhotrvajúcej choroby sa ani po jej skončení nevrátil naspäť na front. 1. 9. 1942 bol  aktivovaný na dôstojníka slovenskej armády. O pol roka neskôr bol povýšený do hodnosti nadporučíka pechoty. V lete 1943 absolvoval štúdium na Pechotnej škole v Nitre. Službu naďalej vykonával v pešom pluku 3 v posádke Zvolen, resp. Kremnica. Koncom januára 1944 bol odoslaný 2-krát k pešiemu pluku 20 na Krym. S ním sa neskôr presunul do Besarábie, kde sa takisto ako na Kryme zúčastnil na opevňovacích prácach. V auguste 1944, keď sovietska Červená armáda prelomila front na Dnestri (dnes Ukrajina), ustúpil do priestoru Brašov (Rumunsko). V tomto priestore aj s ďalšími ôsmimi vojakmi využil príležitosť a zbehol. Dňa 24. 8. 1944 v meste Adjud (Besarábia) prešiel na stranu sovietskej Červenej armády. Odtiaľ bol odoslaný k náhradnému pluku 1. čs. armádneho zboru v ZSSR do Sadagury pri Černoviciach (Ukrajina). Následne bol zaradený do bojov pri Krosne (Poľsko). Od 2. 10. 1944 bol zaradený do funkcie zástupcu veliteľa 4. práporu 3. čs. samostatnej brigády. S týmto práporom sa zúčastnil bojov na Dukle. Pri útoku na obec Jalovec (okres Liptovský Mikuláš) bol dňa 4. 3. 1945 ranený (priestrel pravej nohy). Po liečení vo vojenskej poľnej nemocnici vo Svite pri Poprade a vo vojenskej nemocnici v Prahe zostal v stave 1. čs. armádneho zboru až do polovice júla 1945, keď bol premiestnený na Slovensko. Nastúpil do služby k Vojenskej oblasti 4, kde bol zaradený na funkciu veliteľa 4. roty pešieho pluku 17 v Bratislave. Po reorganizácii a likvidácii pešieho pluku 17 bol preložený do Trenčína, kde velil guľometnej rote 39. samostatného motorizovaného práporu. Tu zotrval až do jesene 1946, keď bol odoslaný  do Humenného k útvaru „IVAN“. Najskôr vykonával funkciu náčelníka štábu, neskôr jeho veliteľa. S príslušníkmi tohto útvaru bojoval proti banderovcom. Postupne prešiel s útvarom z východného Slovenska na Oravu. 6. 12. 1946 bol premiestnený do Bratislavy na posádkové veliteľstvo, kde prevzal funkciu prednostu I. oddelenia. V tomto období bol povýšený na kapitána pechoty (s účinnosťou od 1. 1. 1943), na štábneho kapitána pechoty (s účinnosťou 1. 1. 1944) a na majora pechoty (s účinnosťou 1. 4. 1946). Začiatkom februára 1948 bol premiestnený do Školy dôstojníkov spojovacieho vojska v Novom Meste nad Váhom ako učiteľ taktiky a vedúci bojového výcviku. O pol roka bol však na vlastnú žiadosť preložený k pešiemu pluku 39, kde prevzal sústredenie náhradnej zálohy v Trnave. Dňa 15. 2. 1948 bol premiestnený do Bratislavy k III. práporu pešieho pluku 39 s určením za jeho veliteľa. Zároveň velil poddôstojníckej škole. Túto funkciu vykonával až do leta 1949, keď odišiel na dovolenku s čakaním pred preložením do zálohy, ktoré sa uskutočnilo 1. 3. 1950. V civile pokračoval v štúdiu na Vysokej škole hospodárskych vied, ktoré začal v októbri 1948. O tri roky neskôr, po dokončení štúdia, začal pracovať v Bratislavských elektrotechnických závodoch. Neskôr sa venoval pedagogickej práci. Je spoluautorom niekoľkých učebníc. Zomrel 24. 8. 1980 v Donovaloch, okres Banská Bystrica. Pochovaný je v Bratislave.

Text: PhDr. Milena Balcová, VHÚ – VHA
Foto: VHÚ – VHA Bratislava
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2013, s. 170-171. ISBN 978-80-89523-20-7.