Nárazový zemný vrták 59

Nárazový zemný vrták 59
08.06.2022
Medzi dôležité prostriedky útvarov ženijného vojska bývalej Československej ľudovej armády patril aj nárazový zemný vrták 59, ktorý bol využívaný na vyhotovovanie vývrtov do zeme. Predovšetkým išlo o vývrty určené na ukladanie náloží pri ničení komunikácií, zriaďovaní protitankových zátarasov, ako aj pri zemných prácach s použitím trhavín. V súvislosti s trhacími prácami je potrebné zdôrazniť, že tieto patria k ženijným prácam na plnenie úloh ženijného zabezpečenia vojsk. Ich správne uplatnenie umožňuje najmä v bojovej situácii rýchlejšie splniť stanovené úlohy, šetriť sily a materiálne prostriedky.

Nárazový zemný vrták 59 bol určený na vŕtanie v ľahkej, strednej aj ťažkej pôde premiešanej kameňmi. Pri vŕtaní v ťažkej pôde sa odporúčalo vopred vrták vyskúšať. Zvlášť vhodný bol na vŕtanie do podkladových vrstiev vozovky tvorenej z väčších kameňov a drviny, v hlinito-prašných zeminách a na miestach, ktoré boli neprístupné pre strojné vrtáky (stráne, násypy ciest, železníc a pod.). Rovnako účelné bolo jeho použitie pri vŕtaní vodorovných vývrtov v cestných telesách pod vozovkou, pričom odpadla namáhavá práca spojená s vyhotovovaním výkopu a jeho následným zahrňovaním. Tento spôsob využitia mal aj ďalšie výhody, pretože neporušil vozovku a pri práci s ním nebolo potrebné prerušovať alebo obmedzovať prevádzku po cestnej komunikácii. Pri vytváraní prechodových otvorov pre nálože trhavín, pre vodovodné potrubie, elektrické a telefónne káble s pomocou nárazového zemného vrtáku 59 bolo nutné použiť niekoľko súprav prebíjacích trubiek a vyrobiť prípravok pre ich spojenie. Pracovný výkon nárazového zemného vrtáku 59 N závisel od druhu pôdy a na stupni vycvičenosti obsluhy vrtáka, ktorú tvorili 4 osoby. Súprava nárazového zemného vrtáku 59 sa skladala z 3 debien (1 debna s vlastnou súpravou, 2 debny s voľnými hrotmi po 50 ks), dvoch prebíjacích trubiek a barana.

Do Československej ľudovej armády bol nárazový zemný vrták 59 zavedený na konci 50. rokov minulého storočia. V jej výbave zotrval až do rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Potom bol prevzatý aj do výbavy ženijných jednotiek novovytvorenej Armády Slovenskej republiky.

Nárazový zemný vrták 59 je vo fonde piešťanského Vojenského historického múzea zaradený do Zbierky XII - Ženijný materiál. Podľa dostupných záznamov bol vyrobený v Slováckych strojárňach Uherský Brod v roku 1961. Vojenské historické múzeum v Piešťanoch ho získalo v roku 1996 bezodplatným prevodom z vojenského útvaru 2155 Nitra.

Takticko-technické dáta:

Hmotnosť súpravy so 120 voľnými hrotmi – cca 343 kg
Debna so súpravou, rozmer 1045 x 525 x 315 – cca 117 kg
Debna s voľnými hrotmi, rozmer 720 x 280 x 270 – cca 79 kg
Maximálna hĺbka vrtu – 2,2 m
Priemer vrtu – 75 mm
Obsluha – 4 osoby
 
Výkon nárazového zemného vrtáku 59 – pri použití voľného prebíjacieho hrotu s hĺbkou vrtu 2,2 m s priemerom 75 mm
- v ľahkej pôde za – 2 až 3 minúty
- v strednej pôde za – 4 až 6 minút
- v ťažkej pôde čiastočne premiešanej kameňmi za – 5 až 8 minút
- v podkladovej vrstve vozovky tvorenej z väčších
kameňov a drviny – 6 až 12 minút

Poznámka: Pri použití pevného prebíjacieho hrotu sa potrebný čas na vývrt predĺžil o 3 až 7 minút z dôvodu, že bolo potrebné vytiahnuť prebíjaciu trubku.
 

Zdroje:

Žen-21-2, Nárazový zemný vrták. Praha : MNO, 1961.
Žen-2-9, Ženijné práce všetkých druhov vojsk. Praha : MNO, 1981.
Žen-2-6, Trhaviny a ničenie. Praha : MNO, 1982.

Text a foto: Richard Hattala, VHÚ-VHM Piešťany