Odznak pre príslušníkov 1. československej divízie Itália
Jednotky slovenskej Zaisťovacej divízie, ktorá pôsobila v zázemí východného frontu, najmä na území Bieloruska, boli najskôr 16. októbra 1943 pretransformované na tzv. Technickú brigádu. Vzápätí bola táto stavebno-ženijná jednotka stiahnutá z oblasti Minska a cez Poľsko a Nemecko presunutá do priestoru Ravenna – Rimini v Taliansku. Brigáda vtedy mala 1 600 mužov. Jej príslušníci sa od januára 1944 najskôr podieľali na výstavbe tzv. Gustavovej línie v strednom Taliansku a neskôr aj tzv. Gótskej línie v jeho severnej časti. Po doplnení brigády záložníkmi zo Slovenska sa 1. júla 1944 pretransformovala na 2. technickú divíziu, pričom za jej veliteľa bol vymenovaný plukovník Ladislav Bodický, no po šiestich dňoch velenie prevzal plukovník Ján Imro. Podarilo sa mu spolu s ďalšími príslušníkmi divízie nadviazať kontakt s talianskymi partizánmi, na stranu ktorých neskôr prešli. Po potlačení SNP sa koncom októbra 1944 divízia presunula do priestoru Mantova – Piacenza, kde bola doplnená o zajatcov a internovaných povstaleckých bojovníkov. Koncom roka 1944 tak mala 7 000 príslušníkov. V tom čase sa však už čoraz viac jej príslušníkov pokúšalo v priestore Milána a Lombardských Álp nadviazať kontakt s talianskymi partizánskymi a odbojovými skupinami. Napokon začiatkom apríla 1945 veľká časť divízie pod velením podplukovníka Jaroslava Kmicikieviča organizovane prešla na ich stranu a po ich boku zvádzala boje proti ustupujúcim nemeckým jednotkám. Zapojila sa do talianskeho odboja a po oslobodení Talianska sa jej príslušníci prihlásili k odkazu Československej republiky a spoločne s časťou vojakov a dôstojníkov protektorátneho vládneho vojska (Regierungstruppe des Protektorats Böhmen und Mähren) pôsobiaceho od konca mája 1944 v severnom Taliansku vytvorili 28. apríla 1945 1. československú divíziu v Taliansku.
Na rozkaz jej veliteľa sa v Miláne začali raziť tri druhy divíznych odznakov. Prvým z nich bol Partizánsky odznak určený pre príslušníkov partizánskeho práporu vytvoreného v rámci talianskej jednotky s názvom Division Valle versa ex Matteotti. Dekorovali ním partizánov 5. júla 1945 v meste Povegliano v provincii Verona. Druhým odznakom bol Odznak príslušníka odboja, určený pre tých príslušníkov jednotky, ktorí sa aktívne so zbraňou v ruke zúčastnili v talianskom povstaní v Lombardsku. Odznak im slávnostne odovzdali 7. júla 1945 v meste Sommacampagna. Odznakmi mohli byť dekorovaní iba tí príslušníci divízie, ktorým preverovacie komisie uznali buď na základe predložených dokumentov alebo priamych svedectiev zo strany talianskych veliteľov a spolubojovníkov právo nosiť príslušný odznak. Dostali k nemu aj potvrdzujúci preukaz. Tretím bol Odznak príslušníka 1. československej divízie v Taliansku, určený pre príslušníkov partizánskej a odbojovej skupiny, a taktiež aj všetkým príslušníkov bývalej 2. technickej divízie, ktorí neskôr vytvorili novú 1. čs. divíziu. Autorom výtvarného návrhu všetkých odznakov, razených z pozinkovaného železného plechu, bol slovenský sochár Tibor Bártfay. Zaujímavosťou je, že každý príslušník divízie si musel svoj odznak zaplatiť. Odznaky sa ešte po roku 1945 nosili na uniformách slúžiacich vojakov a dôstojníkov, a taktiež aj na civilnom oblečení demobilizovaných vojakov.
Odznak príslušníka 1. čs. divízie v Taliansku bol na averznej strane po obvode tvorený vavrínovým vencom ukončeným vo svojej vrchnej časti z bočného profilu vyobrazenou prilbou vzor 32, ktorú v priebehu druhej svetovej vojny používali príslušníci slovenskej armády. Pod nitmi prilby bol reliéfnym spôsobom uvedený letopočet 1945. V spodnej časti bol veniec ukončený miniatúrou štátneho znaku Československa. Podklad okolo českého leva bol smaltovaný načerveno a príslušné časti slovenského štátneho symbolu umiestneného na tele leva boli smaltované namodro, nabielo a načerveno. Znak bol položený na rukoväti a záštitnej priečke rímskeho meča, ktorého čepeľ svojím hrotom presahovala ponad prilbu. Vo vnútornom vyplnenom priestore odznaku medzi vavrínovým vencom, prilbou a štátnym znakom bol reliéfnym spôsobom veľkými načierno smaltovanými písmenami uvedený trojriadkový nápis 1.ČSL./DIVÍZIA/ ITALIA. Reverznú stranu odznaku tvoril v podstate negatív vyobrazenia jeho averznej strany, pričom tu bola priletovaná jednoduchá zvislá zapínacia ihlica, ktorá slúžila na pripnutie odznaku k uniforme, resp. na civilné oblečenie. Dovedna bolo údajne vyrobených 3 500 kusov tohto odznaku.
Text: Mgr. Peter Holík Vojenský historický ústav – Vojenské historické múzeum, múzejné oddelenie Svidník
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 9/2021
