Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Platidlá zajateckých táborov z obdobia prvej svetovej vojny

Vypublikované:
Platidlá zajateckých táborov z obdobia prvej svetovej vojny
Platidlá zajateckých táborov z obdobia prvej svetovej vojny
Masové zajatectvo počas prvej svetovej vojny so sebou prinieslo viacero problémov, ktoré bolo treba riešiť na medzinárodnej úrovni. Najvypuklejším bolo sociálno-právne postavenia vojnových zajatcov, predovšetkým zlepšenie ich životných podmienok, hygieny a zdravotníckeho zabezpečenia, v neposlednom rade aj spôsob repatriácie vážne chorých a ťažko zranených späť do vlasti, resp. zabezpečenia ich návratu do vlasti po vojne. Nezastupiteľnú úlohu v tejto oblasti zohrával Medzinárodný komitét Červeného kríža.
 
Počas prvej svetovej vojny padlo do zajatia najmenej 7 miliónov vojakov, podľa niektorých prameňov až 8 – 9 miliónov vojakov, pričom väčšina z nich bojovala na východnom fronte. Do rakúsko-uhorského zajatia sa v prvých mesiacoch vojny dostalo veľké množstvo príslušníkov armád cárskeho Ruska a Srbského kráľovstva. Odhaduje sa, že počas štyroch rokov vojny sa do rakúsko-uhorského zajatia dostalo 1,2 – 1,8 milióna zajatcov. Národnostné zloženie odzrkadľovalo priebeh vojny a v približne 50 zajateckých táboroch a zariadeniach pre zajatých dôstojníkov v Rakúsko-Uhorsku boli najmä Rusi, Srbi, Taliani, Čiernohorci, Rumuni a Albánci. Umiestnenie zajatých nepriateľských vojakov do zajateckých táborov s centrálnou správou malo svoj význam. Zajatci boli pre bojujúce strany nielen dôležitým zdrojom informácií, ale boli tiež využiteľní ako náhradná pracovná sila za vojakov bojujúcich na fronte.
 
Rakúsko-uhorské zajatecké tábory podliehali pod vojenské veliteľstvá, z ktorých jedno sídlilo aj v Bratislave. Vojenské veliteľstvo Bratislava (K. und k. Militärskommando Pozsóny) spravovalo časť dnešného Slovenska, Maďarska i Rakúska, a teda aj 10 zajateckých táborov pre vojakov a poddôstojníkov a niekoľko zariadení pre zajatých dôstojníkov. Na území Slovenska boli umiestnené tri veľké tábory – v Šamoríne, Dunajskej Strede a vo Veľkom Mederi.
 
Štruktúra, systém a organizácia zajateckých táborov sa vyvíjali postupne, do istej miery ich stabilizovali až pravidlá prijaté v septembri 1915. Ich hlavnou úlohou bol príjem, triedenie, ubytovanie, stravovanie a zabezpečenie zdravotníckej starostlivosti o zajatcov až do ukončenia vojny. Zajatecký tábor pripomínal istý druh „mikrokozmu“ s vlastným systémom a poriadkom. Denný program bol presne stanovený, zameraný na pracovnú činnosť a udržiavanie čistoty v barákoch, ako aj v celom tábore. Podľa Haagského dohovoru z roku 1907 mohlo byť vojnovým zajatcom umožnené vykonávať práce, za ktoré mohli získať plácu. Väčšinou išlo o rôzne stavebné práce, prácu v dielni, skladoch alebo pekárňach. V šamorínskom tábore napr. od roku 1918 fungovalo stolárstvo, krajčírstvo, obuvnícka dielňa a chov ošípaných. Viacerí zo zajatcov vykonávali aj administratívnu prácu (vedenie táborovej evidencie a pod.). Z obavy pred možným útekom mali všetky peniaze a cennosti uložené v táborových depozitoch a bežné obehové platidlá nemali vôbec k dispozícii. Špecifikom týchto táborov bolo vydávanie vlastných, tzv. táborových platidiel (Notgeld, Lagergeld) ako zvláštnych zámenných prostriedkov (poukážok), ktorými mohli zajatci platiť napr. v kantínach. Vydávané boli od roku 1916 vo všetkých zajateckých táboroch na území Rakúsko-Uhorska. Vydávali ich len pre konkrétny zajatecký tábor, tlačené boli na obyčajnom papieri v tzv. táborovej mene (spravidla kopírovali menu daného štátu), bez akýchkoľvek ochranných prvkov.
 
V zbierkach Vojenského historického múzea v Piešťanoch sa nachádza 10 ks platidiel z rôznych rakúsko-uhorských zajateckých táborov: 5 kusov v nomináloch 10, 20 a 50 halierov, 1 a 5 Korún, pochádzajúcich zo zajateckého tábora Brunn am Gebirge. V zbierkach sú zastúpené aj poukážka v hodnote 5 Korún z tábora v Šamoríne, 1 Koruna z tábora Ostffyasszonyfa, 10 halierov z tábora v Csót, 20 halierov z tábora Deutsch-Gabel a 2 Koruny z tábora v Šoproni.

Zdroje:

DANĚK, Jiří. Československá nouzová a táborová papírová platidlá vydaná v letech 1914 – 1945. Praha : Elektris Jindřich Holna, 2006, 392 s. ISBN 978-80-902683-3-1.
HOMOLA, Alexander. Platidlá zajateckých táborov na území Slovenska. In Numizmatika, roč. 5, č. 2, 1987, s. 32-39.
HOMOLA, Alexander. Platidlá zajateckých táborov na území Slovenska. In Numizmatika, roč. 5, č. 3, 1987, s. 12-22.
JURKOVÁ, Viera. Zo zbierok Vojenského historického múzea. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2020, 280 s. ISBN 978-80-89523-69-6.
MORITZ, Verena – WALLECZEK-FRITZ Julia et al. Kriegsgefangenschaft in Österreich-Ungarn 1914 – 1918. Historiographen, Kontext, Themen. Viedeň : Böhlau Verlag, 2002, 672 s. ISBN 978-3-205-21492-2.
OLTMER, Jochen. Einfűhrung. Funktionen und Erfahrungen von Kriegsgefangenschaft im Europa des Ersten Weltriegs. In OLTMER, Jochen (ed.). Kriegsangefangenen im Europa in Ersten Weltkrieg. Paderborn : Schőningh, 2006, s. 10-23. ISBN 3-935383-2-4.
ZAŤKOVÁ, Jana. Zabudnutí vojaci. Zajatci v oblasti Vojenského veliteľstva Bratislava 1914 –1918. Bratislava : Vojenský historický ústav v spolupráci s občianskym združením Pro Militaria Historica, 2013, 176 s. ISBN 978-80-89523-4.
 

Text: PhDr. Viera Juroková, VHÚ-VHM Piešťany
Foto: VHÚ-VHM Piešťany

Fotogaléria

Návrat na začiatok stránky