Plukovník automobilového vojska Ján Dimitrij KRENČEJ
Narodil sa 9. 9. 1895 v obci Čalád, okr. Nitra. Po ukončení meštianskej školy študoval v rokoch 1913 – 1914 v strojníckom odbore na priemyselnej škole s vyučovacou rečou maďarskou. 10. 10. 1914 bol v Nových Zámkoch odvedený do rakúsko-uhorskej armády a v hodnosti vojak 26. 10. prezentovaný v 26. pešom pluku v Ostrihome. So svojim kmeňovým plukom odišiel na ruský front, kde sa zúčastnil bojov v okolí Przemyślu v Haliči na rieke San. V hodnosti desiatnika sa 13. 9. 1915 dostal do ruského zajatia. Do 15. 6. 1916 bol v zajateckom tábore v Kyjeve. Ako dobrovoľník sa prihlásil do čs. vojska v Rusku a 25. 8. 1916 bol ako vojak zaradený do náhradného práporu čs. streleckej brigády v Rusku. V hodnosti slobodníka bol 7. 6. 1917 zaradený do 1. čs. streleckého pluku „Majstra Jana Husa“. 17. 9. bol povýšený na šikovateľa. So svojou jednotkou v zostave čs. legionárskeho vojska v Rusku sa zúčastnil bojov pri Zborove a pri Tarnopoli (1917), Zlatouste v Čeljabinskej oblasti (1918), Simbirsku na Povolžskom fronte (1918). V priebehu februára – mája 1919 sa zúčastnil ochrany sibírskej magistrály v úseku Kansk v Krasnojarskej oblasti. Od 22. 7. do 27. 11. 1919 absolvoval Dôstojnícku školu technickú v železničnej stanici Zima v Irkutskej oblasti v južnej Sibíri a následne menovaný na radového podporučíka. Následne od 9. 12. 1919 v Irkutsku určený za veliteľa 2. automobilovej kolóny. 19. 5. 1920 vo Vladivostoku nalodený na loď „Keemon“. Z Ruska sa vrátil do vlasti 13. 7. 1920.
Po návrate do ČSR a absolvovaní repatriačnej dovolenky pokračoval vo vojenskej činnej službe. V hodnosti poručíka pridelený 29. 9. 1920 do automobilovej služby, ako veliteľ benzínového skladu pre Čechy v Prahe. V januári 1921 bol premiestnený do Banskej Bystrice, kde prevzal velenie automobilovej roty 10. Od 21. 1. 1922 absolvoval Školu na výchovu dôstojníkov automobilového vojska v Prahe, s účinnosťou od 1. 11. povýšený na nadporučíka aut. vojsk, 28. 10. 1924 na kapitána aut. vojsk. Funkciu veliteľa automobilovej roty 10 v Banskej Bystrici zastával do konca mája 1926, následne ako nižší dôstojník automobilovej roty 12 slúžil v Užhorode. 25. 1. 1928 premiestnený do automobilového práporu 3 v Trenčíne a 28. 10. povýšený na štábneho kapitána aut. vojsk. Od marca 1928 do apríla 1934 slúžil v automobilovom prápore 2 v posádkach Olomouc a Brno, kde postupne vykonával funkcie veliteľa náhradnej roty, technického poradcu veliteľa práporu a technického pobočníka veliteľa práporu. S účinnosťou 15. 9. 1933 bol preložený do stavovskej skupiny dôstojníkov delostrelectva a 24. 4. 1934 premiestnený do Hraníc na Morave, kde prevzal velenie automobilovej roty 8. Od 30. 4. 1934 pôsobil na MNO v Prahe, so zaradením II./2. oddelenie – automobilová skupina. S účinnosťou od 1. 7. 1937 bol povýšený na majora del. V čase všeobecnej mobilizácie čs. brannej moci a následných mobilizačných opatrení, od 23. 9. do konca októbra 1938, zastával funkciu prednostu automobilovej služby štábu III. armády „Štefánik“ v Kremnici. Od 30. 10. 1938 až do rozbitia ČSR v polovici marca 1939 pridelený na veliteľstvo VII. zboru v Bratislave.
Po vzniku Slovenského štátu pokračoval vo vojenskej službe v slovenskej armáde. 1. 4. 1939 povýšený na podplukovníka del. a 15. 5. premiestnený k MNO v Bratislave, kde prevzal velenie automobilového vojska HVV. V priebehu poľného ťaženia v septembri 1939 bol odoslaný do poľa, na veliteľstvo poľnej armády „Bernolák“. S účinnosťou od 1. 1. 1940 preložený do skupiny dôstojníkov automobilového vojska a 1. 7. povýšený na plukovníka aut. Od 30. 9. 1940 premiestnený na Veliteľstvo pozemného vojska do Banskej Bystrice. V rámci Rýchlej divízie sa od 27. 6. 1941 zúčastnil poľného ťaženia slovenskej armády proti ZSSR. Po návrate z poľa pridelený k MNO v Bratislave. Od 31. 12. 1942 do 31. 12. 1943 prednosta automobilovej správy MNO. V januári 1944 odoslaný na zdravotnú dovolenku a 1. 7. v Banskej Bystrici preložený do výslužby.
Zapojil sa do ilegálnej činnosti. Po vypuknutí SNP 29. 8. 1944 prevzal v Banskej Bystrici funkciu prednostu automobilovej správy 1. čs. armády na Slovensku. 7. 9. 1944 zo zdravotných dôvodov prepustený do pomeru mimo činnú službu. Naďalej pomáhal a podporoval účastníkov Povstania.
Rozhodnutím Prijímacej komisie MNO pre dôstojníkov a rotmajstrov z povolania slovenskej národnosti v roku 1946 bolo navrhnuté povolať ho do činnej služby. Od 1. 11. 1946 bol ustanovený za veliteľa Automobilového učilišťa v Nitre. 30. 6. 1947 premiestnený na MNO v Prahe, kde prevzal funkciu prednostu VII/1 oddelenia. V rámci perzekúcií v dôstojníckom zbore po februári 1948 mu bola 23. 9. udelená veliteľská výstraha s odôvodnením, že „nenašiel dosť kladný pomer k ľudovo demokratickému zriadeniu...“ Dňom 1. 2. 1949 bol preložený do výslužby. Zostal k dispozícii Vojenskej oblasti 1 v Prahe. Jeho ďalšie osudy nie sú známe.
Text: plk. Mgr. Miloslav Čaplovič, PhD., VHÚ
Foto: VHÚ – VHA Bratislava
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 134. ISBN 978-80-89523-20-7.
