Plukovník duchovenstva Daniel KOVÁČ
Narodil sa 17. 10. 1903 v Púchove. Študoval na gymnáziu v Turčianskom Sv. Martine, teológiu na Vysokej škole teologickej ev. a. v. cirkvi na Slovensku v Bratislave. V r. 1928 pôsobil krátko ako kaplán v Kochanovciach, následne ako administrátor, od r. 1929 ako farár ev. a. v. cirkevného zboru v Slatine nad Bebravou. Od r. 1935 v hodnosti npor. duch. prednosta ev. duchovnej služby Zemského vojenského veliteľstva v Košiciach. V novembri 1936 premiestnený k veliteľstvu VI. zboru v Spišskej Novej Vsi a ustanovený do funkcie prednostu voj. duchovnej služby VI. zboru skupiny ev. a. v. Povýšený 1. 4. 1938 na kpt. duch. (od 20. 5. 1939 stot. duch.).
Po vzniku Slovenského štátu pridelený ako dôstojník duchovnej služby MNO v Bratislave, od mája 1939 prednosta ev. duchovnej služby MNO. 1. 1. 1940 povýšený na mjr. duch. Začiatkom októbra 1940 sa ujal funkcie prednostu ev. duchovnej správy Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici. Poskytoval pomoc prenasledovaným Židom na Slovensku, udržoval kontakty so skupinou spisovateľa Ela Šándora, s JUDr. Štefanom Osuským a spolupracoval s občianskou odbojovou skupinou Flóra. Koncom júna 1941 odišiel do poľa ako prednosta ev. duchovnej správy vyššej vojenskej jednotky. Po návrate na Slovensko od 15. 10. 1941 prednosta ev. duchovnej správy a duchovný správca Veliteľstva divíznej oblasti 2 v Prešove. 20. 1. 1942 pridelený k Vojenskej správe v Bratislave ako zástupca prednostu ev. duchovnej správy. V polovici októbra 1942 prešiel na miesto posádkového duchovného v Banskej Bystrici a duchovného pre výcvikový tábor Lešť. 23. 11. 1942 odoslaný na východný front k Rýchlej divízii, odkiaľ sa vrátil 15. 2. 1943 na svoje pôvodné miesto na Veliteľstve pozemného vojska v Banskej Bystrici. 4. 5. 1944 zatknutý pre obvinenie z podvodu a úplatkárstva pri krstení Židov, po mesačnom väznení prepustený. Zapojil sa do príprav Slovenského národného povstania. V Banskej Bystrici stál na čele duchovnej správy ev. a. v. 1. čs. armády na Slovensku. Po čiastočnom potlačení Slovenského národného povstania utvoril vlastnú partizánsku skupinu. Hmotne podporoval rodiny perzekvovaných odbojárov.
Od 1. 10. 1946 do konca septembra 1947 prednosta ev. duchovnej služby pri I./6. oddelení MNO v Prahe. V r. 1946 povýšený na pplk. duch. s účinnosťou od 1. 5. 1943, v r. 1947 na plk. duch. s účinnosťou od 1. 10. 1946. V r. 1948 predčasne penzionovaný. Od r. 1949 väznený, po prepustení pracoval ako robotník, neskôr ako úradník a organista v Radvani (Banská Bystrica). Zomrel 29. 8. 1974 v Banskej Bystrici.
Text: Mgr. Jana TULKISOVÁ, PhD., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 125-126. ISBN 978-80-89523-20-7.
