Plukovník Rudolf KOLLÁR
Narodil sa 19. 12. 1914 v Topoľčanoch. Civilné vzdelanie získal na štátnom reálnom gymnáziu s maturitou v Prievidzi, ktoré absolvoval pred nástupom do armády.
Príslušník čs. brannej moci od 16. 7. 1934, keď bol po vykonaní dobrovoľného odvodu (26. 3. 1934), včlenený ako vojak do pešieho pluku 41. V ten istý deň mu priznali status ašpiranta a zaradili do Školy pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe, ktorú ukončil 1. 3. 1935. Počas výchovy na dôstojníka pechoty v zálohe povýšili na slobodníka ašpiranta (20. 12. 1934) a desiatnika ašpiranta (28. 2. 1935). 30. 9. 1935 bol premiestnený zo 4. roty pešieho pluku 41 k Vojenskej akadémii. 1. 2. 1936 ho povýšili na podporučíka pechoty prezenčnej služby. Po skončení Vojenskej akadémie (1.8.1937) bol menovaný za poručíka pechoty v pešom pluku 13. 15. 9. 1937 ho premiestnili z náhradnej pomocnej roty k 12. rote. 1. 10. 1938 bol menovaný za letúňového pozorovateľa pechoty.
16. 3. 1939 bol vymazaný z kmeňového počtu pešieho pluku 13 ako príslušník Slovenského štátu. Zároveň ho vzali do kmeňového počtu leteckého pluku a pridelili letke 10 v Nitre ako fotodôstojníka letky. 18. 3. 1939 určený za veliteľa letky 10. 1. 5. 1939 bol preložený zo skupiny dôstojníkov pechoty do skupiny dôstojníkov letectva. 2. 5. 1939 bol určený za veliteľa 2. roty Hlásnej služby v Piešťanoch. 1. 1. 1940 ho povýšili na nadporučíka letectva (npor. let.). 15. 4. 1940 bol zaradený do elementárnej pilotnej školy pre dôstojníkov letectva. 31. 7. 1940 ho premiestnili k technickej letke a ustanovili za jej veliteľa. 1. 10. 1940 bol vymenovaný za pilota letca. 15. 10. 1940 ho ustanovili za veliteľa školskej letky. 31. 3. 1941 bol premiestnený k leteckej rote Trenčianske Biskupice (od 11. 2. 1943 premenovaná na technickú letku 5). 1. 9. 1941 bol určený k stíhacím pilotom. 1. 7. 1942 Kollára povýšili na stotníka letectva. 1. 9. 1942 ho vymenovali za poľného pilota letca. 1. 9. 1943 bol určený k letcom ustanoveným na lietanie v noci ako pilot jednomiestnych lietadiel. 15. 9. 1943 bol premiestnený k Leteckému parku, s určením pre Leteckú školu. 3. 12. 1943 bol vymenovaný za nočného pilota - letca. 15. 3. 1944 ho premiestnili k leteckému pluku a včlenili do letky 11. Zároveň ho ustanovili za veliteľa letky 11. V 2. dekáde júla 1944 bol spoločne s npor. let. J. Gerthoferom určený za učiteľa pre letecký výcvik na Ju 87. O jeho ďalšom pôsobení v slovenskej armáde sa nezachovali overené informácie.
5. 5. 1945 bol prezentovaný do čs. armády pri preverovacej komisii I. inštancie pri 1. čs. armádnom zbore v ZSSR a ako kapitána letectva ho preradili k Leteckému výcvikovému stredisku (LVS) v Spišskej Novej Vsi. 12. 5. 1945 hlásil príchod k LVS. Týmto dňom bol včlenený k pomocnej letke. 10. 7. 1945 bol ustanovený za veliteľa leteckej perute. 1. 10. 1945 bol včlenený do leteckej perute 12. V ďalších rokoch absolvoval Vysokú školu válečnú v Prahe. V r. 1948 – 1953 pôsobil v rôznych štábnych funkciách na MNO – veliteľstve letectva. V r. 1953 – 1955 pôsobil ako vojenský pedagóg na Vojenskej akadémii. Od X./1955 – II./1958 náčelník skupiny na MNO – veliteľstve letectva a PVOŠ. 20. 2. 1958 bol prepustený z činnej vojenskej služby a preložený do zálohy v hodnosti plukovníka v zálohe (plk. v zál.).
Vojenskú hodnosť mu odobrali v r. 1962 so zdôvodnením, že zatajil dôležité skutočnosti viažuce sa k jeho vojenskej službe počas trvania Slovenského štátu.
Po prepustení z armády pracoval ako vedúci ústredných skladov Mototechny. O ďalšom jeho pôsobení nie sú overené informácie. Rehabilitovaný v r. 1990 v hodnosti plk. Dátum a miesto úmrtia neznáme.
Text: plk. v. v. PhDr. Peter ŠUMICHRAST, PhD., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 122. ISBN 978-80-89523-20-7.
