Podplukovník letectva Jozef PÁLENÍČEK
Narodil sa 2. 4. 1912 v Moravskom Sv. Jáne, okres Malacky. Civilné vzdelanie získal na 8-ročnom reálnom gymnáziu s maturitou v Skalici, na ktorom študoval v rokoch 1926 – 1934.
Príslušníkom čs. brannej moci bol od 16. 7. 1934, keď bol prezentovaný na vykonanie prezenčnej služby. Týmto dňom mu priznali status ašpiranta. Do nástupu na Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave absolvoval Školu pre výchovu dôstojníkov letectva v zálohe vo Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove. V období výchovy na dôstojníka letectva v zálohe bol povýšený na slobodníka ašpiranta a desiatnika ašpiranta. 15. 4. 1935 ho premiestnili k letke 9 leteckého pluku 3 Gen. letca M. R. Štefánika. 1. 5. 1935 bol menovaný za pozorovateľa letca. 3. 9. 1935 bol povýšený na čatára ašpiranta. 28. 9. 1935 ho preložili na Vojenskú akadémiu a o 2 dni neskôr ho premiestnili k Vojenskej akadémii. 1. 2. 1936, počas štúdia na Vojenskej akadémii, bol povýšený na podporučíka prezenčnej služby. Vojenskú akadémiu ukončil 1. 8. 1937, keď ho menovali na poručíka letectva leteckého pluku 2 v Olomouci. Týmto dňom ho včlenili k technickej letke. Od 4. 10. 1937 do 18. 3. 1938 ho pridelili ako frekventanta do aplikačného kurzu pre poručíkov letectva vo Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove. 31. 3. 1938 J. Páleníčka premiestnili k letke 35. Od 1. 4. 1938 bol menovaný za pilota letca a zaradili ho k stíhacím pilotom. 31. 12. 1938 bol premiestnený k leteckému pluku 4, s určením za 1. dôstojníka letky 50 v Kbeloch, kde slúžil až do 16. 3. 1939. Vzhľadom na rozpad ČSR a vznik Slovenského štátu a Protektorátu Čechy a Morava ho ako Slováka premiestnili na Slovensko k leteckému pluku 3.
17. 3. 1939, podľa iných prameňov až o deň neskôr, bol prevedený do slovenskej armády. Týmto dňom ho premiestnili k leteckému pluku 3 a včlenili ho k letke 45 v Spišskej Novej Vsi ako technického dôstojníka. Zúčastnil sa obrany Slovenska proti maďarskej agresii. 14. 4. 1939 (15. 5. 1939) bol ustanovený za veliteľa letky 45. 22. 8. 1939 bol ustanovený za veliteľa letiek 45 a 49, ktoré boli od 1. 9. 1939 zreorganizované na letku 12. Od 1. 9. 1939 J. Páleníčka ustanovili za veliteľa letky 12, s ktorou sa zúčastnil bojov proti Poľsku. 1. 10. 1939 ho menovali za poľného pozorovateľa a poľného pilota-letca. 1. 1. 1940 bol povýšený na nadporučíka letectva. Od 2. 9. 1940 – 19. 10. 1940 absolvoval chemický kurz pre dôstojníkov pri Vojenskom technickom chemickom ústave. 7. 7. 1941 odišiel do poľa s letkou 12 „Milota“, kde zotrval do 27. 10. 1941. Počas frontovej služby sa zúčastnil leteckých bojov. Od 25. 2. 1942 do 3. 7. 1943 vykonal výcvik na lietadlá Bf 109 v dánskom Gróve. 1. 7. 1942 J. Páleníčka povýšili na stotníka letectva. Od 12. 10. 1942 bol frekventant nočného stíhacieho kurzu. Od 1. 4. 1943 sa stal veliteľom výcviku na lietadlách Me 109 (správne Bf 109 - P. Š.) v Piešťanoch. 15. 4. 1943 ho ustanovili za veliteľa letky 13 v poli, kde vo funkcii nahradil mjr. let. O. Ďumbalu. 20. 4. 1943 prevzal letku 13 v poli. 1. 5. 1943 ho pridelili k letcom ustanoveným na lietanie v noci. V poli velil aj II. garnitúre letky 13, s ktorou sa 12. 11. 1943 vrátil na Slovensko. 1. 1. 1944 bol ustanovený za veliteľa letky 12, s ktorou 30. 7. 1944 odišiel do poľa k Skupine vzdušných zbraní pri Armádnom veliteľstve. V tejto funkcii zotrval až do 31. 8. 1944, keď preletel na stranu sovietskej Červenej armády a vstúpil do čs. zahraničnej armády. 20. 10. 1944 mu na Slovensku v neprítomnosti odňali hodnosť stotníka letectva a ako strelníka ho preložili do I. zálohy ako strelníka v zálohe.
16. 10. 1944 bol zaradený do čs. brannej moci v ZSSR a priznali mu hodnosť kapitána letectva. 1. 11. 1944 ho zaradili k čs. leteckej skupine v ZSSR. Od 5. 1. 1945 pôsobil ako inšpektor leteckej techniky pilotov a teórie lietania pri veliteľstve 1. čs. zmiešanej leteckej divízie v ZSSR. 7. 3. 1945 bol povýšený na štábneho kapitána letectva.
Po vojne ho prijali do čs. armády. Do 31. 3. 1952, to znamená do času prepustenia z čs. armády, vykonával funkciu veliteľa leteckého pluku 3 (letecký pluk 30), veliteľa kombinovanej leteckej skupiny v boji proti banderovcom, dôstojníka na kontrolu pilotov pri veliteľstve 4. leteckej divízie, veliteľa kurzu Leteckej vojenskej akadémie. Absolvoval aj 5-mesačný kurz veliteľov vojskových telies (1948 – 1949). V čs. armáde dosiahol hodnosť podplukovníka letectva (1. 10. 1948). Po prepustení do zálohy najskôr pracoval v rôznych robotníckych a technicko-hospodárskych povolaniach (skladový účtovník, technický úradník, tepelný technik). V r. 1956 – 1958 absolvoval Priemyselnú školu energetickú a elektrotechnickú. Neskôr pôsobil ako riaditeľ elektrárne v Bratislave. Zomrel 28. 3. 1988 v Bratislave.
Text: plk. v. v. PhDr. Peter Šumichrast, PhD., VHÚ – OVHV
Foto: zbierka autora
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 187-188m. ISBN 978-80-89523-20-7.
